Šuflikanti

Čítačky sú naplnené súťažiacimi poviedkami, rozdané porotcom, pripravené zobrazovať desiatky odtieňov sivej. Autori netrpezlivo čakajú na spätnú väzbu.
Chápem ich. Ale treba zachovať pokoj a aj keď je leto, tak aspoň náznak chladnej hlavy. Aj tak na vás čaká len frustrácia. Ak sa nájdete v hodnotení, ktoré je zaplnené slovami ako blbosť, chyby, nechytilo, tak budete sklamaní. Budete sklamaní, aj keď sa nájdete v popiske typu priemerné. Nepoteší ani jemný nadpriemer. Síce si poviete, že je to lepšie ako dostať nakladačku, ale nadšenie vyprchá. Potom sa naštvete a poviete si, čo tá vie. Nádej vám dá fakt, že hodnotia piati porotcovia. A keď si nájdete dielo s podobne nelichotivým komentom na stránke druhého porotcu, budete sklamaní a naštvaní dvojnásobne. Začnete si hovoriť, že súťaž je na hovno, že výber poroty bol úplne od veci, pretože čo tí ľudia vlastne vedia, určite nie to, čo je poriadna fantastika a skvelé písanie, že vás nepochopili, že vy ste to predsa mysleli tak a onak a nie onak a tak a že vaša chvíľa ešte príde a potom všetkým ukážete. Alebo vás to úplne odradí.

Autorovi, ktorý sa nájde v hodnotení plnom superlatívov, duša poskočí. Po prvotnom nadšení sa do nej začne vkrádať tieň skľúčenia – čo ak to tak nebudú vidieť aj ostatní porotcovia? Čo ak to nebude stačiť na finále, ani do žánrových súťaží? Veď aj ďalší majú dobré hodnotenia, to moje mohlo byť predsalen podané o čosi výraznejšie, aby bolo jasné, že moje dielo je iné ako všetky ostatné, že je výnimočné. A aj keď je výnimočné, do finále to predsa zvyknú dotiahnuť aj diela, ktoré mali „len“ sedmičky, osmičky, lebo štatistika je sviňa.

Nech si nájdete názor na dielo v akomkoľvek hodnotení, neuspokojí vás to. Ale zvedavosti rozumiem, takže hru objav svoj text si v lete budete môcť zopakovať.

V poslednej dobe veľa píšem. Vôbec ma neláka s niekým to zdieľať. Dostala som sa do fáze, že si píšem príbehy sama pre seba a je mi fuk, či ich niekedy bude čítať niekto druhý. OK, myslím si, že raz bude. Len teraz to nie je až také dôležité. Rochním sa v úlohe šuflíkového autora a je mi v nej príjemne, bezpečne a veselo. Bavím samu seba. Načo to pokúšať a zistiť, že iných nebavím? Možno časom…
A možno nebudem zaťažovať žiadneho vydavateľa a skúsim self-publishing. Ak sa pošťastí, získam spätnú väzbu a zistím, čo sa zdalo vtipné a zaujímavé len mne a na čo čitatelia až tak nereagujú. Veď keď už ísť s dielom von, tak nech aj niekoho zabavím. Môžem to prerobiť a vychytané dielo následne ponúknuť vydavateľovi. Slovenský trh je však malý, nasýti ho zopár kusov, preto k tomu vydavateľovi asi už radšej zájdem s niečím ďalším.
Ak máte šuflíky (alebo teda zásuvky) a foldre plné rôznorodých textov, pokúste sa im dať nejaký ucelený rámec. Ak sú to poviedky, prepojte ich žánrom, myšlienkou, postavami, či nejak inak, alebo ich neprepájajte, zámerne zvoľte chaos a choďte do toho. Ak budete čakať na správnu chvíľu kedy preraziť, môže sa stať, že budete čakať navždy. Niekedy je fajn chopiť sa iniciatívy.
Netvrdím, že self-publishing je najideálnejšia platforma na to ako spraviť dieru do sveta. Ale prečo to neskúsiť? Najmä, ak sa to u nás zatiaľ ešte nikomu nepodarilo. Byť prvý zväčša nie je na škodu, hoci nie vždy je to dosť. Autor s nálepkou debutanta, ktorý prerazil, alebo aspoň zaujal práve vďaka tomuto spôsobu publikovania, môže byť následne pre vydavateľa veľmi zaujímavý.
Konkurencia pri self-publishingu je široká. Je to relatívne ľahká cesta k tomu, ako vydať knihu. Druhá vec je, nakoľko sú takto vydané knihy kvalitné a či je tá konkurencia vlastne relevantná. Ak sa autori rozhodnú nevyužiť redakčné služby a editorské úpravy a text sami dostatočne nevychytajú, môže to dopadnúť aj zle.

Netreba zastagnovať v presvedčení, že zrovna vaše dielo je supervýnimočné a zaslúži si extrémny marketingový budget, besedy, rozhlasové vysielania, recenzie, články v časákoch a reklamy pri vstupoch do kníhkupectiev. Na to, aby do vás takto zainvestovali, by ste už museli mať niečo odpredávané. Alebo by ste sa museli volať Sally Greenová.

Aj keď sa s vydavateľom dohodnete, nečakajte zázraky. Budú z toho tak dva litre (ak sa pošťastí), možno 1-2 besedy, z toho jedna niekde v knižnici spolu s ďalšími troma autormi, v lepšom prípade zaznamenáte info na fb vydavateľstva – tip na skvelú romantiku, detektívku, horor (podľa žánru, aký ste zvolili), možno sa zadarí aj jedna-dve recenzie, ktoré budú nemastné-neslané a pochopíte, že dotyčný knihu ani nečítal. Fajn pocit z toho, že v rukách držíte vlastnú knihu, začne mať podivnú pachuť.

Súťažíte v MCF 2014? Potom ste dostali šancu využiť self-publishing so zľavou. Prípadne vydržte do septembra a zistite, či ste medzi finalistami. Ak hej, dostanete nielen zľavu, ale kompletné balíčky na vyprodukovanie a predaj vlastnej knihy. Je na vás, či sa s dielami podelíte touto formou, alebo si vaše texty počkajú v šúflíku na onakvejšiu šancu.

Foto: Flickr