Aspoň, že je Pohoda

V druhej tretine hodnotených poviedok som zatiaľ nenašla text, ktorý by bol na desiatku. Snáď to príde na budúci týždeň. V tejto várke sú tri mimoriadne slabé poviedky, ale keďže mám načítaných aj zopár nasledujúcich, môžem povedať, že to bude ešte horšie.
Večer o šiestej sa možno s niektorými autormi vidíme na Pohode. Beseda s Červenákom v stane Martinusu potrvá približne pol hoďku. Ak tam budú aj komunikatívni účastníci tohtoročnej súťaže, hlavne nech sa nepriznávajú k svojim dielam. Som úprimne rada, že neviem, kto napísal ktorý text. Keby som to vedela, hodnotilo by sa mi podstatne ťažšie.

Poviedka 57.
Po prvých vetách tejto poviedky som si prestala vypisovať chyby. Bolo to zbytočné. Prídavné mená v jednotnom čísle sa končili na „i“, v množnom zas „y“, na konci opytovacej vety bola bodka, čiarky neboli riešené vôbec. O gramatike a štylistike to byť nemohlo, ale zaťala som zuby, lebo ešte mohol zázračne prekvapiť slaboducho pôsobiaci príbeh. Ale bolo to peklo až do konca. Takmer doslova. Nútila som sa držať oči na zle pospájaných písmenách. Bolo to hrozné a nie tak, ako by mali byť fantastické žánre. Bolo to aj príliš dlhé a na konci to malo obsiahle vysvetlenie, ktoré malo paradoxne oveľa menej gramatických chýb a vyznievalo, akoby ho písal niekto iný. Za ten záver je to za dva. Inak to mohla byť „jednička“.

Poviedka 58.
V deji tejto poviedky som sa strácala. Do polovice som predpokladala, že čítam poctu Pánovi prsteňov, ale keď sa po pár stranách náhle objavilo slovo upír, zostala som zaskočená. Jednotlivé časti vyznievali chaoticky. Fantasy poviedka pôsobila ako úryvok z dlhšieho textu. Postavy sa mi zdali nedostatočne pochopiteľné. Celý text vyznieval ako pozliepaný chaos, ktorý do rozuzlenia nefungoval. Zásadnejšie gramatické chyby tam neboli, niektoré slová boli zvolené až prekvapivo vhodne a našla som niekoľko pekných a inšpiratívnych prirovnaní, ktoré som si vypísala. Páčila sa mi napríklad vetička: “ Strach mu ukázal tisíce možností smrti“. Čitateľ má z odlišne a inak poskladaných viet hneď iný pocit, ako keď mu predložia zlátaninu s prvoplánovým prejavom. Za tieto veci palec hore. Pointa OK, dalo sa to však aj hutnejšie a zaujímavejšie. Napriek zamilovanej pasáži, zdĺhavosti, chaotickosti, chybám, nepochopiteľným bohemizmom a striedaniu časov, dávam nadpriemer. Z textu poznať, že sa s ním niekto vyhral, že to myslí vážne a bolo by fajn, keby v tomto prípade autor písal ďalej.

Poviedka 59.
Jedna z poviedok, kde sa autor zameral azda na každé slovo. Text plynul zvláštne, snovo a hravo. Evokoval lyrizovanú prózu. Možno je aj odkazom na už existujúce dielo, resp. autorský štýl. Neidentifikovala som však na aký, resp. na koho. Žeby Poe? Páčilo sa, preto dávam vyššie vyššie hodnotenie.

Poviedka 60.
Nevyzrelý, až primitívny text, pointa stokrát videná a počutá aj v lepšom prevedení a množstvo gramatických chýb. Zlatistých vlasov a modrých očí mohlo byť tiež podstatne menej. Podpriemer.

Poviedka 61.
Opakujúce sa vety a slová vo vetách nasledujúcich za sebou, silno evokovali predošlú poviedku. Boli tam aj podobné chyby, ktoré nemalo zmysel vypisovať, lebo celý text by bolo potrebné kompletne prerobiť. Hrdinka sa správala ako mentálne zaostalá, neustále si opakovala, že „je krava“ a skutočne tak vyznela. Bolo to zdĺhavé, nepútavé, plné elementárnych chýb, nedokončených slov a bolo mi úplne jedno, ako to dopadne. Chcela som to už mať za sebou. Poviedka ma neoslovila a obávam sa, že okrem autora samotného, nemá šancu zaujať nezainteresovaného čitateľa. Podpriemerný hororový text, kde bol zaujímavý azda len ten kocúr. Túto poviedku som čítala nahlas kamarátke, ktorá sa po prvej strane začala nudiť a smerovať pozornosť na okolie. K textu dodala čosi, čo radšej nenapíšem, aby som neublížila citlivej autorskej duši. Ktovie, možno časom, snahou a skúšaním to bude lepšie. Keď si autor trochu načíta, odžije a spozná (aspoň čiastočne) pravidlá písania, aby ich mohol následne porušovať… Na súťaženie to ešte nie je.