|
|
 Bez zbytočných zdržovačiek prejdem rovno k veci.
Poviedka 36.
Rozkošná rozprávočka o Gorazdovi a Milene. Dobre napísané dialógy, uveriteľné reakcie, vizualizovateľné postavy. Bavilo ma to, dej som prežívala spolu s hrdinami. Pekné prirovnania a vety vystavané s fantáziou. Niektoré scény pôsobili mimoriadne vtipne (napríklad tie so Sudičkou). Celé sa to predo mnou odvíjalo ako film, v dialógoch som si za postavy automatický dosadila hlasy. A tak mi napadlo – čo keby z toho bola rozhlasová hra? Aj keď to nespĺňalo vopred stanované kritériá (rozsah a príbeh), je to pekná poviedka, milá, vtipná, v štýle Shreka, s dostatočne zaujímavými postavami a s prostredím, ktoré poskytuje priestor na rôzne zvuky. Mám dve výhrady. Hoci ma to bavilo, mohlo to byť kratšie a ten seriálový koniec na mňa zaúčinkoval trochu rozpačito. Ale inak áno – nielenže 10 bodov, ale aj kandidát na rozhlasovú hru.
Poviedka 37.
Zaujímavo vykreslená dystópia, známa napríklad z Bradburyho 451 stupňov Fahrenheita, z Orwellovho 1984, alebo z novších, Collinsovej Hunger Games, či z Moorovej a Lloydovej V ako Vendetta. Hlavná hrdinka, mladá dievčina, dodávala poviedke trochu naivný rozmer. Príbeh ma však dostal, držala som jej palce a keď ušla spolu s koňom, potešila som sa. Utrpenie koní bolo opísané sugestívne, táto pasáž sa mi čítala ťažko, ale do textu sa hodila. Dielo bolo pútavé. Obsahovo si nie som úplne istá správnosťou a morálnou opodstatnenosťou zabitia jedného z chlapíkov, ktorý sa rozhodol ujsť so skupinou. Chápem, význam osobnostnej zmeny hrdinky, ktorú toto zabitie podnietilo, ale aj tak by som to prehodnotila. Pôsobilo to na mňa prekvapivo, ako príliš náhle, chladnokrvné a proti dovtedajším charakteristikám hrdinky. Poviedka, podľa mňa určená primárne nižšej vekovej kategórii a zo spomínaných diel zobrazujúcich dystópiu najviac podobná Hunger Games, bola napísaná mimoriadne precízne a obratne. Myslím si, že čitateľom má čo ponúknuť. Dávam jej vysoký počet bodov s tým, že ma neprekvapí, ak osloví aj ďalších porotcov a zabojuje o finále.
Poviedka 38.
Veľmi dlhá poviedka o zmiznutí pavúkov. Zaujímavý a odlišný nápad, spracovaný trošku naivne, až detsky, bol bez výraznejších gramatických a štylistických chýb. Text plynul hravo a príjemne, popis Rozalindy vyznel vtipne, boli tam pekné opisy a prirovnania. Trochu ma znepokojilo, že to bola už druhá poviedka o 12-ročnom dievčatku, ktorému sa zdal určitým spôsobom príťažlivý chlap, možno okolo tridsiatky. Časť, kde za ním dievčatko ide samé domov bez toho, aby o ňom čokoľvek vedelo, komukoľvek to povedalo a zobralo si od neho doma čaj, tiež nepôsobila práve edukatívne. Poviedke by pomohlo výrazné krátenie. Bodovo však jemný nadpriemer.
Poviedka 39.
Už prvá veta poviedky naznačovala, že toto jednoduché písanie nebude jednoduchým čítaním. Z textu bolo cítiť nezrelosť autora, preto budem stručná. Poviedka o anjeloch, presnejšie anjelici, ktorá si vzala klzák a dopadla na zem, sa nevyhol základným gramatickým chybám. Postupným skúšaním a pracovaním na kvalite písania, prípadne konzultáciou s niekým, kto má v danej oblasti skúsenosti, to bude časom lepšie. V porovnaní s niektorými inými súťažnými dielami hodnotím tento text priemerne.
Poviedka 40.
Pri tejto poviedke uvediem na ilustráciu svojho bodovania, ale aj predošlých hodnotení, konkrétne výňatky z textu. Aby súťažiaci lepšie chápali, aké diela hodnotím podpriemernými číslami a necítili sa zbytočne demotivovaní, dovolím si zopár nasledujúcich ukážok. V poviedke bolo podobných záležitostí oveľa viac, vybrala som len niektoré z nich. Ani tomuto textu som však neudelila nulu. Dokonca dostalo číslo vyššie ako 1.
„Pozrela som sa do jeho neodolateľne krásne čokoládových očí, ktoré uprene pozerali do mojich“ – patetické klišé
„Za závesmi sa niečo pohlo. Ó bože Jack prosím ťa príď! modlikala som sa“ – klišé, modlikala som, čiarky
„Je to asi tri mesiace späť, chodila som stále s Jackom ale niečo som cítila k Larsovy. No hneď som sa zpamätala keď som zistila že Lars bude otcom. Jackovy som o tomto mojom skrate nič nepovedala.“ – zopár gramatických chýb, zopár štylistických, čiarky, obsahovo na zamyslenie
„Svietilo tam slnko, lietali motýle a počuť z tadiaľ vtákov.“ – striedanie časov, stadiaľ
„S Jackom som sa rozišla. Nechal ma po tom, čo videl že som úplne schudla, mala som mdlé oči a úplne bledú kožu. Asi tušil, že som bola celá namočená do koksu. Pomaly som sa stávala závislou a dochádzali mi peniaze.“ – obsahová stránka, gramatika
„Začala bilancovať ale ustála to.“ – čo dodať?
Je to len zopár príkladov zo súťažnej poviedky, ale de-facto taká bola celá. Ak by som ju hodnotila štýlom, ako predošlé, napísala by som pravdepodobne, že tam bolo veľa chýb, gramatických aj štylistických, že dej bol nekonzistentný, hrdinka vyznela nesympaticky, jej správanie bolo nelogické, rovnako ako správanie ďalších postáv, že sa tam príliš často striedali časy a že neviem rozoznať, či to mal byť pokus o vtip. Ako pozitívum by som uviedla, že som sa párkrát zasmiala (aj keď to zrejme nemal byť cieľ poviedky) a že záver bol napriek všetkému o poznanie lepší, než celý text, čo oceňujem. Celkovo však podpriemer.
|