O ničom

To sa tak raz za čas prihodí, že človek si povie, že už by mal niečo napísať, že na blogu predsa treba dodržiavať nejakú tú pravidelnosť, ale ono akosi nie je veľmi o čom. Dal by sa napísať článoček napríklad o tom, aký má Martinus Cena Fantázie skvelý nový web (ten web je fakt veľmi pekný, prehľadný, jednoduchý, aktuálny a pribudne na ňom aj viacero noviniek), ale načo, keď najlepšie bude, keď si ho skrátka pozriete sami a presvedčíte sa. Dala by sa napísať aj výzva k účasti na aktivite „porotca z ľudu“, ale to si už prečítate priamo na blogu MCF.
Prípadne by sa silou-mocou dala vybrať nejaká pseudotéma, ako napríklad – dôležitosť používania interpunkčných znamienok v písomnej komunikácii a začať sa nad tým akože veľmi zainteresovane zamýšľať.
Ono to je s tými interpunkčnými znamienkami skutočne celkom ošemetné. Minule som si prečítala titulok Dieta meni postavu. Mohlo to byť dieťa, aj diéta. Zjarnieva sa, v móde vraj znova budú skrátené topy a holé bruchá, tak predpokladanejšia je tá diéta. Hoci, ako výrok to vlastne nemá žiadnu hodnotu, nech sa na to človek pozrie z ktorejkoľvek strany. Je jasné, že dieťa mení postavu tehotných a je jasné, že diéta mení postavu tých, ktorí ju držia. Diskusia by sa teda mohla preniesť z interpunkčných znamienok k zbytočnosti niektorých viet, súvetí, článkov a neskôr, prenesene, azda aj kníh… A zbytočných kníh je fest veľa. Možno je otázka, čo to tie zbytočné knihy sú, lebo čo je pre jedného zbytočnosť, môže byť pre druhého užitočné a ak je čosi užitočné čo len pre jedného človeka, už to nebolo zbytočné, šak tie motivačné kydy poznáte. Lenže ono je fakt strašne veľa kníh, o ktorých skrátka neverím, že by čosi mohli dať aj niekomu inému, ako len autorovi samotnému. Doprajú mu azda uspokojujúci pocit z toho, že publikuje, že sa môže definovať ako autor, možno aj spisovateľ a že jeho myšlienky nezomrú spolu s ním. Pritom v mnohých prípadoch by kľudne mohli a svet by o nič neprišiel.

Zbytočnosť je pri tvorbe zaujímavá kategória. Človek nemá veľmi o čom, nemá tému, ale časom sa naučil ako, prípadne má na to vrodený dar, a tak príbeh saturuje formou. To sú takí tí obkecávači, ktorí sa častokrát počúvajú lepšie ako tí, čo majú o čom.
Čítať dielo bez príbehu je podľa mňa niekedy aj celkom fajn. Občas človek má chuť čítať si o ničom. Hlavne, ak je to nič popísané tak trefne.
A potom sú autori, ktorí nevedia písať príbehy, ale nič im nehovorí ani forma. Povedali by ste si, že tí majú smolu. Ale omyl. Aj takí sa totiž nejakým zázrakom dostávajú k publikovaniu. A písanie sa devalvuje…

Ale niektorí čitatelia sú svine. Vyslovene striehnu na príbeh, očakávajú, že ich autor vezme na nejakú výpravnú a emočne vypätú cestu mimo ich každodennú realitu a že im predostrie sled udalostí, ktoré by im samotným nenapadli. A možno by im aj napadli, ale chcelo by to skrátka čas a energiu a ono je predsa jednoduchšie nechať sa zabávať inými. Ale o lenivých čitateľoch som nechcela. Chcela som o autoroch, ktorí nevedia používať príbeh. Nevedia si ho vymyslieť a kalkulujú len so sledom príhod, ktoré v istých prípadoch ani k ničomu konkrétnemu a ucelenému nevedú.
Keď vám nejde, keď nemáte o čom, tak nepíšte. Nesiľte to. Problém to môže byť pre tých, ktorí sa písaním živia, majú termín a písať skrátka musia. Ale ak nemusíte a nejde vám, tak kašlite na to.
Ono sa hovorí, že aj niečo je lepšie než nič a že nejak treba začať. Že sa treba premôcť a donútiť sa napísať aspoň čosi a potom sa to rozbehne. Hej, môže sa to stať. Pretože problém nemusí byť v tom, že vám nič nenapadá, ale skrátka nie ste zvyknutí tvoriť. A preto je v niektorých prípadoch fajn prekonať sa a vybudovať si isté autorské návyky. Či je to ten váš prípad, to už musíte posúdiť vy sami.
Ale ak fest že nejde, tak kašlite na to. Keď sa napriek tomu budete premáhať, tak výsledný produkt bude s najväčšou pravdepodobnosťou odpad. Možno máte len blbý deň a zajtra to bude lepšie. A možno máte neautorské obdobie a viac ako na dávanie ste nastavení na prijímanie. Tak prijímajte. A nasávajte to, čo vytvoril niekto iný, keď mu práve išlo. Alebo, keď mu muselo ísť. Vašu budúcu tvorbu to skvalitní.

Foto: Flickr