Kamaráti
Ďalšiu poviedku z MCF 2014 zhodnotil spisovateľ. U málokoho je možné túto profesiu uvádzať ako zamestnanie, ale v prípade Joža Kariku sa to skutočne dá. Áno, na Slovensku je možné byť aj spisovateľom. A dokonca je možné odštartovať spisovateľskú kariéru krátkymi prózami žánru fantastiky. Jozef Karika pracoval ako historik, televízny redaktor, pôsobil aj v oblasti marketingu a ako hovorca mesta. Niekoľkokrát sa úspešne zúčastnil Ceny Fantázie a v súťaži aj porotcoval. Vo videokomentári porozprával o hororovej poviedke Kamaráti a pridal aj zopár rád, ktoré môžu byť pre autorov všeobecne užitočné.
Foto: Flickr |
To bude jeden z kontroverzných kúskov. Marek Kolcun túto poviedku naopak potopil.
Pre mňa „the must“ v ďalšom zborníku 🙂
Som si isty ze to bude kontroverzna poviedka. PS Marek Kolcun hlada nejake svoje idylicke poviedky o drakoch a princoch, tak nech potapa 😉
Dalsie pekne zhodnotenie – moze byt. Tema kamaratstvo, necakany zvrat aj autenticita sa vzdy rata, som celkom zvedavy:-).
Poviedku som síce zvozil, ale najmä kvôli spracovaniu námetu. Spätne by som mohol hodnotenie upraviť, keby som prihliadal na jej formu; tej som popravde fakt nemal čo vytknúť, jedine tak tie prkotiny, ktoré spomenul aj Jozef. Rozhodol som sa jej udeliť menej bodov práve preto, lebo som iná nátura a bezbrehá násilnosť bez štipky nadhľadu (či už odsudzujúceho alebo prvoplánovo poľahčujúceho) mi jednoducho vadí. Bolo to surové, bolo to amorálne, bolo to realistické. Ako keby som sa mal vyžívať v aktuálnych reportážach z Ukrajiny.
Marek, hodnotenie rozhodne nemeň podľa mienky ostatných. Vplyv diela na čitateľa je maximálne subjektívny. Aj Daniel Hevier o tom hovoril na predstavení poroty. Dokonca „ohovoril“ Hlavu 22 🙂 Svoj názor nemusíš nikomu vysvetľovať a už vôbec ho nemusíš obhajovať. Aj tak je nadštandard, že vysvetľuješ to, čo ťa vedie k udeleniu počtu bodov prostredníctvom blogu.
Nikdy nevyhovieš každému. Ja som tiež určite bodovo potopila zopár vecí, o ktorých si to iný čitateľ vôbec myslieť nemusí. A napríklad v súťaži bol iný text, ktorý sa mne osobne zdal byť odpornejší…
„Odpornosť“ je tenká hranica. Každý ju má posunutú niekam inam, toleruje a netoleruje čosi iné. Oscilovať na tej hranici je aj pre autorov risk. Musia počítať s tým, že u niekoho už prestrelia.
Dávaj jak cítiš.
Svoje hodnotenia meniť nemienim a ak, tak iba ak svoj názor zmením sám (čo sa mi pri čítaní zatiaľ nestalo). Stále sa učím, ako k hodnoteniam pristupovať čo najobjektívnejšie. Napokon, s hodnotením celoslovenskej súťaže som ešte nemal skúsenosti, rovnako ako som nemal skúsenosti s čítaním tak pestrej škály príbehov v krátkom časovom úseku. Chce to cvik, odosobniť sa a najmä neporovnávať tematicky podobné texty v relatívnej rovine („… veľa rozprávok bolo zlých, takže táto medzi nimi nie je až taká strašná…“), ale hodnotiť absolútne. Každé dielo zvlášť.
Tak ja neviem, ale mne sa zdá, že aj argument „veľa rozprávok bolo zlých, takže táto medzi nimi nie je až taká strašná“ je pomerne OK. Ja napríklad hodnotím v danom kontexte, ktorým je celková úroveň suťažiacich diel. Ale je fakt, že každý má kritériá nastavené inak.
A jasné, je to makačka zhodnotiť toľko diel za takú krátku dobu. Najmä, ak to chce človek robiť poctivo a nikomu neukrivdiť. Neviem, či sa to dá naučiť, minulý rok ma to celkom slušne valcovalo a tento to už beriem viac v pohode.
Inak názory aj mením. Nie na všetko má človek v danom momente chuť a náladu a v inom čase a rozpoložení vie text zanechať odlišný dojem. Preto mi po rýchlom prvočítaní vyskočili poviedky, ktoré som po druhom zväčša posunula vyšie. Niektoré aj omnoho vyššie. Je fajn prečítať veci dvakrát, ale na to je fakt málo času. Navyše, ak o tom má človek ešte aj písať.
Pozrieť sa na aktuálne príbehy človeka, ktorý vraždí krajanov by ma napríklad osobitne zaujímalo. Ak by išlo totiž o psychiku, práve dôvody a psychológiu. Je však asi vec tej náruty a vnímania sveta a príbehov. Preto si myslím, že pre autora môže byť nízke skóre od niektorého z porotcov (hlavne takého, s ktorým možno nemá od jeho tvorby, cez názory, okruh fanúšikov a videnie literatúry nič spoločné), doslova výhrou väčšou ako prvé miesto:) A pochvala od bestsellerového autora Jozefa Kariku tiež… 🙂
To je úplne normálne a v pohode. Keď som bol v porote, mal som jasného favorita – jedinú poviedku (tuším), ktorej som dal desať bodov a dal by som jej aj jedenásť, tak sa mi páčila, oslovila a dojala ma do hĺbky. Bol som veľmi prekvapený, keď od ostatných dostala iba priemerné a, ak si dobre spomínam, aj podpriemerné hodnotenie. Čiže je to naozaj do veľkej miery subjektívne.
Uff… Niektore pohlady a poznamky mi vyrazaju dych.(modro-sedy citatel :-)). Hlada sa idealny porotca? Teda ak niektory porotca hlada idylicke poviedky:-). Hah… Ako autor sa chcem pacit co najsirsej vzorke citatelov, hoci kdesi za sedem inde za devat bodov. Vyberat si odbornikov, pseudodbornikov, ci len scitane „okolie“ a pod. (teda to co individualne vyhovuje) moze iba „nedoceneny“ autor. Toto je predpokladam literarna sutaz, kde ak sa zucastnia autori ovladajuci aspon zakladne gramaticke, styliticke pravidla a diela splnaju formalnu stranku s pribehom, pointou, zvratom atd.( podla umyslu autora) sutazia v predstaveni SF vizie. Teda dufam, ze je to trochu aj o tom:-). Ak ano, mne osobne je fuk, ktoremu citatelovi(odbornik, bezny komercny citatel, recenzent,atd…)sa bude poviedka pacit. Nepotrebujem byt najlepsi pre Heviera, ak sa dalsim styrom nepacim (to bol priklad, nic osobne) :-). Chcem sa pacit co najvacsiemu mnozstvu citatelov, netreba mi uznanie jednej celebrity. Ale to som ja, bezny autor tuziaci pacit sa a prerazit trebars u citatela murara, ucitelky, mamicky na materskej alebo hasica na nocnej. Preto nerobim rozdiel medzi Kolcunom, Lackovicovou, a pod. Nepisem pre ziadneho“osobne“. To im mozem pisat mimo sutaze na mail:-).
Tu sa nehovori o odbornikoch a pseudoodbornikoch. Ale o tom ze nikdy sa nebudes pacit vsetkym. To si moze mysliet len naivny autor 😉 To znamena ze ak sa nepaci konretnym ludom z ineho spektra vnimania a citenia, paci sa tym, ktorym chceme aby sa pacila. Vzbudila emocie a nie je nemastno neslanym nicim pre vsetkych… Takze ak pani Vasilkova vyhlasi isty pribeh za nevkusny je to znak isteho vkusu, pre ine publikum… Preto moze byt Kolcunove nizke hodnotenie pre niekobo dovodom radosti. Ak napriklad autor hodnoti porotcov a spisovatelov na zaklade ich vlatnej tvorby,preferencii k nim a sympatizuje s ich textami. Plati to samozrejme aj naopak.
Beriem, no v sutazi sa zrejme vyzaduje nieco, co sa paci viacerim, nielen uzkej skupine:-). Nemyslim, tento konkretny pripad. A akosi predpokladam, ze porota nie je zostavena tak, aby preferovala nejake uzke skupiny. Snad nie som az tak naivny aby som si myslel, ze uspeju len ti, co sa trafia vybranym porotcom, akosi dufam,ze sa tito porotcovia dokazu na poviedky pozriet z nadhladu:-). Snad nebudem znevazovat vysledok, lebo mi nesedi nejaky porotca. To sa nemusim napriklad zucastnit, lepsie ako dehonestovat snahu tych, co robia nieco nezistne navyse. Podmienky o porotcovi z radov recenzentov boli zname vcas. Ak sa mu nebudem pacit, nebudem si preto nahovarat, ze chvalabohu, to nie je moj ciel. Moj ciel je oslovit co najsirsie publikum, aj neznamych(napr. Kolcun) o ktoreho vkuse nic neviem. Ale to je normalne, kazdy jeden inak prijima kritiku, kazdy ma ine ciele. Pre mna nizke hodnotenie neznameho nie je dovodom na radost, takyto sposob sebautechy mi je cudzi:-).
Porota aj organizatori sa zrejme nebudu tesit ak v ich zborniku budu ich favoriti a zanrova citatelska obec mavne rukou po zborniku nesiahne:-).
Chcel som napisat individualni favoriti, takto to nedava zamyslany zmysel… Nevyhoda mobilu:-).
Ale tu vôbec nemusíme hovoriť o nejakých osobných preferenciách. O tie vôbec nejde. Ak nerozumieš, snažil som sa poukázať na to, že rozumný autor si vezme k srdcu rady a hodnotenie autora, ktorého napríklad číta najviac ľudí a chce písať tak dobre ako píše on. Rady a tipy autora, ktorý je pre neho samotného, možno pre väčšinu a pre jeho potenciálnych čitateľov nezaujímavý, sú irelevantné. Ale môže osloviť mamičku na materskej, alebo hasiča po nočnej 😉 Otázka je aký druh literatúry preferujú, aké emócie a zážitky hľadajú a podľa toho na sebe pracovať. Alebo si rozumný autor vezme rady k srdcu porotcu, ktorý poviedke porozumel. Ak jej neporozumie nikto, aj to je signál pre autora… Ak ale väčšina identifikuje čo mala identifikovať, často možno hodnotenie porotcu vypovedať viac o ňom ako o autori, ale načo filozofovať o texte ktorý nepoznáme… Navyše si myslím, že práve vyzretému autorovi neleží až tak na srdci, či vyhrá, ale ako sa posunie a na základe koho a akých rád bude o rok lepší.
Vyzretému autorovi neleží na srdci, či vyhrá? Tak rady ako byť lepší, získava z účastí v súťaži? Ešteže Cefa a pár ďalších dávajú akú-takú spätnú väzbu :D. Keď jeden porotca poviedke porozumel a ostatní nie, nemusí byť chyba v porotcoch, ale aj vo „vysielači“. Prijímač mamička na materskej aj hasič na nočnej neznamenajú automaticky prijímač s nižším frekvenčným rozsahom. Ale nechajme to.
Apropo… nešlo o rady „Rady a tipy autora, ktorý je pre neho samotného, možno pre väčšinu a pre jeho potenciálnych čitateľov nezaujímavý, sú irelevantné“ ale o zhodnotenie…
Rady zrejme vyzerajú inak, ale o tom to nebolo. Spomenulo sa akési potápanie.
Zaujala ma táto veta : „Preto si myslím, že pre autora môže byť nízke skóre od niektorého z porotcov (hlavne takého, s ktorým možno nemá od jeho tvorby, cez názory, okruh fanúšikov a videnie literatúry nič spoločné), doslova výhrou väčšou ako prvé miesto:)“ a nie že sa pochvala od Kariku cení viac ako úspech v súťaži.
Ale už dosť: mier!! :D… Zrejme sme naladení obaja na iných frekvenciách 😀