|
|
 Nie na každú fikciu stačí fantázia.
Ak chcete o niečom písať, je fajn, keď o tom čo-to viete. A keď o tom viete viac ako ostatní, alebo to, čo viete, dokážete lepšie podať, máte väčšie predpoklady, že zaujmete čitateľov.
V podstate je jedno, či si za tému zvolíte medziľudské vzťahy, históriu, mytológiu, či mimozemské civilizácie. Do všetkého musíte vidieť a musíte to vedieť opísať realistickejšie, vnímavejšie, vecnejšie, podrobnejšie, novátorskejšie, výstižnejšie a inak ako ostatní. Teda nemusíte, ale mali by ste. Ešte si môžete zvoliť nadsázkovú formu a schovať sa za srandu. Aj to funguje a občas to poteší viac ako seriózne poňatie. Ale nie vždy je to dosť.
V súťažiacich poviedkach minulý rok dominovala téma cestovania v čase. Tento rok to neregistrujem. Pri scifíčkach je veľmi vhodné, keď má autor o téme istý prehľad. Existuje viacero prác, z ktorých môžete získať aspoň matnú predstavu o tom ako by teoreticky mal vyzerať napríklad taký funkčný stroj času. Kedysi túto tému svojim študentom zadával aj Roman Piffl a vyplynuli z toho veľmi zaujímavé nákresy.
Ak chcete, aby sa vaši knižní hrdinovia presúvali v čase, mali by ste pouvažovať, v akom stroji by sa to dialo. Predstava o kresle s tlačítkami, s helmou na hlave a rôznymi trubičkami síce môže byť vizuálne efektná a trendy steampunková, ale okrem toho, že už je to klišé, tak ani z fyzikálneho hľadiska nie je veľmi vhodná.
Jedna z teórií o vzhľade funkčného stroja času vykresľuje jeho tvar ako valec. V strede by bola nešpecifikovaná exotická hmota, ktorú si už nazvite a zvizualizujte ako chcete. Uprostred nej by bol človek, ktorý by bol pri cestovaní v čase vtiahnutý vírom exotickej hmoty. Ešte vyriešiť stabilitu červých dier, odkiaľ zaobstarať dostatok energie na ich vytvorenie a udržanie, zopár ďalších maličkostí a máte zarobené na bestseller. Minimálne v Ikare…
Ak už chcete písať o téme cestovania v čase, paralelných svetov, červých dier, či o téme ďalších rozmerov, siahnite najprv po študijných materiáloch a vyvarujte sa blbostiam, ktoré vám fanúšikovia sci-fi neodpustia. Je to zvláštna kategória čitateľov. Patria medzi nich milovníci vedy, takže je náročné vedomostne ich tromfnúť. Oni to ani nechcú. Čitatelia sa radi cítia múdri a šikovní. (Platí to aj v prípade, že takí nie sú.) Musia mať vždy tak trochu navrch. Ale neodpúšťajú, ak majú dojem, že ich autor podceňuje, alebo je pod ich úroveň.
Píšte tak, aby ste zaujali tých, ktorí o téme už niečo vedia, aby ste poučili tých, ktorí o nej vedia menej a aby ste nezahltili a nestratili tých, ktorí o téme nevedia nič. Na oslovenie širokého publika musíte nájsť zlatý stred a balansovať na hrane odbornosti s pútavým rozprávaním.
Milovníci sci-fi ťažko odpúšťajú balast. Nechcú čítať nič nehovoriace vágne pojmy, ktoré ste si možno aj povymýšľali, ktoré nie sú overené, alebo sa overiť ani nedajú, prípadne nesedia od samého začiatku a význam dávajú najmä samotnému autorovi. Odpúšťajú to ťažšie a menej často ako milovníci iných žánrov. Ak však zadefinujete čosi nové, opodstatníte to, vysvetlíte a dáte tomu vlastný pojem, môže sa vám pritrafiť to, čo Karlovi Čapkovi a jeho robotovi.
Ak si chcete spraviť istý vedomostný základ o spomínaných témach, odporúčam knihu od Michio Kaku Hyperprostor. Mnohé z daných problémov sú v nej popísané zrozumiteľne a s názornými ukážkami. A aj keď je táto kniha z počiatku deväťdesiatych rokov, tvrdenia z nej sú stále aktuálne a platné. Na vytvorenie nenáročného dielka pre čitateľov, ktorí síce čo-to o téme vedia, ale pri čítaní sa chcú najmä baviť, je podobná literatúra dostačujúca.
Takže, vážení, zalapajte po dychu, lebo aj keď sa júl zatiaľ ani nezačal, hecla som sa a po rýchlom prvočítaní mám zmáknutú stovku súťažiacich poviedok. Hej, stovku! Väčšinu som preletela, podrobnejšie som sa začítala len do niektorých textov. Boli to tie, ktoré boli buď výnimočne dobré, alebo výnimočne zlé. Oba extrémy ma zaujali. Poznámky som si už začala robiť ku všetkým.
Medzi tými dobrými bola zatiaľ jedna, ktorá ma zaujala o poznanie viac ako ostatné. Bola iná ako všetky minuloročné. Sci-fi o osídľovaní cudzej planéty, o prvej misii, malo síce predpokladateľnú pointu (najmä záver), ale niečím vo mne zarezonovalo. Ocenila som najmä to, že z textu cítiť autorov záujem o tému. Teda presne to, čo očakávam od tohto žánru. Že sa niečo dozviem, nevnucuje sa mi to, nenudí a že ma to zabaví.
Ďalšia, ktorá stojí za zmienku, bola o antikvariátnikovi Adamovi. Na prvé zlupnutie sa mi páčila a teším sa na jej podrobnejší rozbor.
Viaceré boli o Morene, niečo bolo lepšie, iné slabšie.
Natrafila som aj na celkom slušný a krátky scary horor.
A bola tam ešte jedna záležitosť, kvázi šitá na mieru hodnotiteľom. Alebo mne? Akože, čo k tomu povedať milý autor? Dalo by sa viac, ale asi len toľko, že som rada, že čítaš môj blog a že si ho zjavne hojne čítal aj minulý rok. A že od takého zorientovaného „fantastu“ (v zmysle fanúšika fantastiky, nie snílka odtrhnutého od reality), by mohlo vzísť aj čosi fakt že kvalitné. Niečo si trafil celkom dobre, niečo bolo dokonca vtipné a niečo bolo dosť mimo. Len si nie som veľmi istá tým, kto by mal byť cieľovkou pre daný text. Teda okrem porotcov a organizátorov. Chápeš, či by takéto niečo čitateľov bavilo, a tak…
Všetky poviedky najprv preskenujem týmto rýchloštýlom. Zapíšem si prvotné dojmy a následne ich budem čítať druhýkrát a podrobne. Urobím si tak ucelený obraz o celkovej úrovni diel v tomto ročníku MCF, bude sa mi lepšie hodnotiť a poviedka dostane šancu zaujať niekoľkokrát. Predsa len, nie vždy je človek naladený presne na konkrétny druh textu a aj ja sama som niektoré minuloročné diela vnímala s odstupom času odlišne.
A poučenie na záver – na to, aby ste napísali dobrú beletriu nemusíte byť expertom v danej oblasti. Ale o téme by ste prosto mali vedieť aj niečo viac.
Foto: Flickr
|
Čo ak nebola posledná uvedená poviedková záležitosť šitá na mieru hodnotiteľom a autor sa rozhodol použiť nápad /výberu z nadaných detí – trebárs na základe matematickej olympiády alebo iných súťaží zložkou vlády, Shieldu a pod. alebo nachádzania „obdarených“ v kurzoch, testoch a pod. :)/ na poviedkovú súťaž, ktorá bola práve aktuálna? :D. /neexistuje predsa iba jedna súťaž a ak príde takýto nápad, hodí sa, aby dával pochybnosti, napríklad k čomu by sa dalo prirovnať :)/
Zrejme bolo logické, že čo-to o nej (súťaži) naštudoval. Ja osobne verím, že to nemalo byť žiadne údajné „riťopišstvo“ ale snaha o pobavenie. /je možné, že ostatných súťažiacich by to nepobavilo/
Že sa to šilo na mieru „nie bežným čitateľom“? (bežnými sa však niektorí porotcovia cítia)
Môže to tak vyzerať, ale ja osobne verím, že to tak nieje. (zrejme som vytušil jednu z poviedok, ktoré som pred odoslaním čítal, ak nie, prosím berte môj príspevok ako irelevantný :D)
Čakala som, kto sa ozve a on to je „bežný čitateľ“. No ano. Zjavne si vytušil…
Toto je len fáza prvého rýchleho čítania. O poviedkach bude čo-to popísané vo fáze hodnotenia. A keďže je tvoj text medzi niekoľkými málo spomenutými, tak zjavne niečím zaujal.
Vieš čo by som ti navrhla? A nielen tebe, ale aj ostatným, ktorí majú neustálu potrebu vysvetľovať ako bolo čo myslené, a prečo to tak bolo myslené a že to malo vyznieť inak a že to dotyčný nepochopil a že to mal pochopiť takto… Serte na to! Úplne vážne. Napísali ste poviedku, prihlásili ste ju do súťaže, urobili ste všetko preto, aby zaujala a ako bude vplývať na porotcov, to už nie je vo vašich rukách. Aj keď vám to nedá, vrie to vo vás a hovoríte si, že toto musíte vysvetliť, zastavte sa a nerobte to. Len to môžete pokaziť. Za autora hovorí jeho dielo. A to ako ho kto vníma, je čisto subjektívna záležitosť. Ak treba dielo dovysvetľovávať, tak sa niekde stala chyba. Možno v autorovi. Ešte, že hodnotíme len diela.
Či už som akýsi „bežný čitateľ“, autor, či len betareader a či tipujete (možno dokonca typujete) správne nie je podstatné. 🙂
Každopádne sa teším na každý Váš príspevok k súťaži a oceňujem to, ako ju robíte zaujímavejšou.
Držím palce, nech Vám to vydrží a snáď vás nik neznechutí ako minulý rok.
PS: Už sa teším na Vaše hodnotenia ďalších diel, ktoré som pred odoslaním čítal (ako betareader) a porovnám na ne svoj názor s Vaším ( v duchu a potichu 😀 – sľubujem).
http://replygif.net/595
Moje slová, myslím tá úvaha o sci-fi – s jedinou výnimkou a to, že vír exotickej hmoty, ktorý vtiahne hrdinu a vypľuje ho v inom čase, je už tiež klišé. 🙂 A ešte druhá maličkosť, do Ikaru sci-fi od slovenských autorov neberú. Sami to oznámili a nielen mne.
Janka, čaká sa už len tvoje novátorské poňatie. Potom ťa už možno neodmietnu ani v tom Ikare 😉
Poradím ti – ponúkni to cez Ikar vydavateľskej značke Yoli, hrdinovia nech oscilujú medzi 16 – 20 rokmi, majú pohnuté detstvo, nech majú nejaké tie špeci schopnosti, daj do toho veľa, veľa lásky, neber to až tak vážne a ktovie…
suhlasim ze ked chceme pisat hard sf (nielen o cestovani v case) nezaskodi si nieco nastudovat – a mozno prave Michio Kaku je dobry popularizator fyzikalnych teorii… mam od neho knihu „physics of the impossible“, ale ako aj on sam vravi, v tychto dimenziach ide o ciste spekulacie. vzdy je tam nejake „keby“ (keby sme mali nekonecne dlhy, masivny valec…) oukej, viem si predstavit space operu ktora na takychto kvazi teoriach buduje (a mnohych by iste zaujala), ale za seba mozem povedat, ze z desiatok scifi diel o cestovani v case, ktore som cital, mi v hlave utkveli iba styri. tri z nich sa technickou strankou zaoberaju pramalo: Pondelok sa zacina v sobotu od Strugackych, Cas je ta najjednoduchsia vec od Simaka, a Aldissov Kryptozoik. V poslednom dni stvorenia si Jeschke dal aspon tu namahu, ze pouzil valec a extra silne magnety, ale prilis to nerozvadzal. imho ohanat sa nejakou exotickou hmotou je zbytocne, pokial nevysvetlime, co to asi je (a to nevedia ani fyzici – napriklad v pripade temnej hmoty, ktora drzi vesmir pohromade), inac je to ako nejaka „magia“. a vacsinou to konci tak, ze sklzavame k technobabble, co nie kazdeho bavi… aha, a este je tu Adhara, ktora v Nula Kelvinoch predostrela uplne originalny pohlad na vec. Cital som aj poviedku ktora udajne podnietila par suveti v tomto clanku – ak sa mylim tak prepac – ale naozaj az tak vadilo, ze stroj casu vyzeral ako kreditna karta? je mozne vobec nieco take tvrdit? ako by vyzeral stroj casu, nevie v skutocnosti nik. a ci sa vari pristroj, ktory operuje s casom (a priestorom! pretoze musi napriklad kompenzovat pohyb zeme, slnka atd atd az do nemoty) musi fyzicky nachadzat tam, kde uzivatel? ta kreditka je mozno iba interface. inac vo vseobecnosti s Tebou suhlasim, len si myslim, ze je zbytocne snazit sa drzat „platnych teorii“ a schvalenych nazorov na to, ako by mali veci vyzerat a fungovat – najma ked ide o veci, ktore su cistou teoriou na druhu – pretoze potom clovek sotva vymysli nieco nove.
este k tomu clanku od pana Piffla – inac vyborny – ale neviem, ci aj to s tou vodou ktora sa na juznej pologuli v odtoku umyvadla vraj toci naopak, nemyslel ako chytak – je to bezny omyl, ktory bohuzial opakuju aj niektore naucne texty… ale mozno pekny priklad, ze veci su v skutocnosti zlozitejsie, nez sa zda na prvy pohlad. a este, ze sa nepredpoklada, ze by mal Jupiter pevne jadro? to pocujem prvykrat.
S tou kreditkou to bude nejaký omyl. Cestovaniu v čase som sa v tom článku venovala preto, lebo táto téma sa hojne vyskytovala minulý rok. Tiež preto, lebo som v ten deň s otcom rozoberala, ako by mal z fyzikálneho hľadiska vyzerať funkčný stroj času a práve v knihe Kaku sme si trochu listovali. Iste, že sú to špekulácie, ale špekulácie založené na určitých pravidlách. A tých možností, ako by stroj mohol vyzerať, je samozrejme viacero. Nie len ten, ktorý zhruba uvádzam v článku.
O žiadnej kreditke inak neviem a v tomto článku nepodnietila nič. Pritom som už preletela aj všetky poviedky z tohto ročníka. Asi to zostalo niekde v dave bla, bla, bla textov, ale ono sa to pri podrobnom čítaní objaví.
Ja len, že je únavné neustále čítať diela, ktoré kĺžu po povrchu úplne vo všetkom a v tom lepšom prípade to uhrajú na absurdnosť, či srandu. Sú to skratky. V majstrovskom rozprávačskom a spisovateľskom umení, si ich človek rád prečíta aj tak, iste.
Ale to je brutálna nadstavba. Tento rok sa dajú súťažiacim poviedkam vyčítať omnoho triviálnejšie veci. Je to kolekcia školských slohov na tému tajomná láska, psychiatrická liečebňa, tínedžerská depresia a nejaké tie špeci schopnosti. Ktokoľvek, kto napísal čo len priemernú poviedku, bude v tejto spoločnosti žiariť…
Mayo zrejme myslel minulorocnu poviedku o cestovani v case zo zbornika ( tu s kreditkou). Stalo sa zajtra? No kazdopadne ta posledna veta so ziariacimi priemernymi poviedkami posobi riadne deprimujuco. Ocakaval som skor postupne zvysovanie kvality kazdym rokom… 🙁
Asi ano. Ešte, že si ju pripomeniem na Pohode…
No jo. Rozšírenie záujmu o súťaž so sebou priniesol nevyhnutný zástup prvopisateľov a zástupcov kategórie young adults. Po zhltnutí poviedok zostal rozpačitý dojem a sklamanie. Ale snáď sa odtiaľ vydoluje aj niekoľko diamantov…
Neviem, čo je Yoli, ale všetko vypísané som svojím prvým rukopisom, čo som im skúsila poslať, splnila. 🙂
Ich nestačí zaujať. Mne napísali, že som zaujala, ale že sci-fi skrátka nevydajú z dôvodu, že je to menšinový žáner. Inému autorovi, čo im poslal ľahké 100 % komerčné sci-fi, samá erotika a streľba, napísali to isté. A, mayo, dík za spomenutie. 🙂