 Aj v druhej tretine hodnotenia siaham po poviedkach náhodne. Prvá poprestávková pätica bola znesiteľná. Nie je v nej žiadna desiatka, ale každej poviedke som dala nadpriemerné hodnotenie. V súťaži už však boli aj texty, ktoré ma zaujali viac.
Poviedka 47.
Fantasy, ktoré bolo viac hororom. Perfektný námet mohol byť spracovaný inak. Dej vyznieval neucelene, žiadna línia nebola dostatočne rozpracovaná. Na danú dĺžku mala poviedka obsahovať len jednu rovinu (s kamarátom, alebo so susedou). Obkecy naokolo (ako si šiel kúpiť cigarety), by som vyhodila. Pre príbeh to nebolo podstatné, stačila jedna veta, aby sa hrdina dostal z domu von a stretol tam kamaráta. Najviac na tom celom ma bavilo vysvetlenie v závere. Poviedka je však (podľa mňa) príliš krátky útvar na to, aby obsahovala dovysvetľovania. Je to opodstatnené v novele, či v románe. Poviedka má vysvetlenie niesť v samotnom príbehu, alebo ostatné nechať na čitateľa. Prostredie bolo popísané dobre, vadili mi časté zdrobneniny – trávička, detičky, slniečko, halúzky. Bodovo nad priemerom za námet.
Poviedka 48.
Poviedka o hrdinke, s nevhodnou paralelou hľadanou v mytológii, bola napísaná s ľahkosťou. Nezanechala však hlbší dojem. Bolo to ako ľahká, rýchla pesnička v štýle tralalala-lá-la, neurazilo, nenadchlo. Podivná zápletka kĺzala po povrchu a civilný prejav pochoval akékoľvek známky napätia. A to napriek tomu, že v úvode hrdinka sľubne skonštatovala, že kvôli nej vymrelo ľudstvo. Jemný nadpriemer.
Poviedka 49.
Pri tejto poviedke som si robila až priveľa poznámok. Bolo tam veľa chýb, najmä štylistických, nespisovne sa vyjadroval aj božský rozprávač. Sled viet a ich skladba boli miestami nelogické. Oceňujem nápad s väzením, ktoré by bolo v danej podobe o čosi zmysluplnejšie. Záver odvolávajúci sa na úvod je možno obohratý, ale v tomto prípade sa mi páčil. Rovnaké hodnotenie, ako u predošlej poviedky.
Poviedka 50.
Príchod mimozemšťanov bol v tomto texte len kulisou na pozadí osobného príbehu hrdinky, ktorý bol na pozadí ústrednej myšlienky. Odlišné poňatie chronicky omieľanej témy poviedke pomohlo. Ale čo už, nebavilo ma to. Viem si však predstaviť, že iných by to baviť mohlo, preto som pri bodovaní vyvážila osobný dojem hodnotením príbehu. Záver vyznel zaujímavo, úsmevne a mrazivo zároveň. Hviezdice (nie hviezdičky) oddeľujúce text, by som nabudúce vymenila za niečo menej „kreatívne“. Vyšší nadpriemer.
Poviedka 51.
Za tradičným, až naivným názvom, sa v texte skrývali pojmy ako korpuskulárne žiarenie, či paterny. (Tipujem to na vysoké body u Máriusa.) Poviedka je zaradená v štýle fantasy, ale hodilo by sa aj sci-fi. Pýtať sa pri nej „prečo?“ by bolo zbytočné. Text žil vlastným životom, nemusel dávať zmysel, lebo zmyslom bola absurdnosť samotná. Neviem, či som schopná poviedku správne uchopiť. Bol to tak trochu (neo)steampunk, politická, spoločenská a azda aj náboženská satira. Zvláštne to bolo. Ale určite nadpriemerné. Síce som z toho (po vzore postáv z príbehu) nič nevytlačila, ale zaujalo ma to.
|