Finálna fáza

Pamätám si, ako som minulý rok v septembri sedela v Zichyho paláci a čakala som na vyhlasovanie finalistov 10. ročníka Ceny Fantázie. Stretla som tam sesternicinu najlepšiu kamošku. Práve teraz spolu brázdia divoké cesty východného pobrežia Ameriky. Až vtedy som sa dozvedela, že aj jej poviedka bola v zborníku Utekajme už ide!. Svet je malý.
Z ľudí sediacich na pódiu, som poznala len Ivana Pullmana, aj to len letmo. Bolo tam narvané, nad zúčastnenými sa vznášal opar napätia, očakávaní a potu. Priestor dodával akcii akýsi zvláštny pátos. Zrejme už stihol nasiaknuť všetkými svadbami a ceremóniami, ktoré hostil. Atmosféra ma nebadane privádzala na hranicu spánku. Nepočítala som s ničím, ale kdesi hlboko vo vnútri mi narástla zvláštna hrča sklamania z toho, že sa môjmu dielu nedostalo uznania.

Teraz, keď je po vyhlasovaní 11. ročníka, tentokrát už Martinus Ceny Fantázie, dokážem si predstaviť sklamanie niektorých autorov. Napriek tomu, že vaše mená nezazneli, neznamená to, že práve tá vaša poviedka nemôže zaujať. Do zborníka sa dostanú aj nefinálové texty, ktoré oslovili. Môže sa stať aj to, že poviedka sa uchytí ešte lepšie, ako tie finálové. A ktovie, možno si ju vyberie aj Rádio Devín na ďalšie nahrávanie.
Kategória, na ktorej sa stále pracuje, sú rozhlasové hry. Momentálne je vo výbere približne sedem textov a to, ktoré budú spracované, sa dozviete už onedlho.

Včera večer bolo v Martinuse plno. Nie, že by tam inokedy nebola ani noha, ale sedadlá sa zaplnili ešte pred vyhlasovaním a niektorí postávali aj vzadu, prípadne sledovali dianie z kaviarne. Klobúk dole pred Jozefom Girovským, ktorý prišiel až z Humenného a po akcii smeroval nazad. Z porotcov chýbala Aňa Ostrihoňová.
Atmosféra bola uvoľnenejšia. Možno to bolo priestorom, ľudmi, alebo som to tak vnímala len ja, vďaka odlišnej role, ktorú som mala tentokrát. Bola som zvedavá na reakcie autorov. Očakávala som aj konfrontácie, ale buď prišli len tí, ktorí boli spokojní, alebo sa neprejavili. Jediná autorská výčitka paradoxne smerovala k Máriusovi, ktorý mal najvyšší priemer hodnotení a k súťažiacim bol najmilosrdnejší. Márius preto navrhol, aby sa nabudúce uvádzal len súčet bodov porotcov, bez rozpisovania jednotlivých hodnotení.
Z vyhlasovaných finalistov prišli štyria (Pavel Hlubík a Simona Müllerová za Cenu Béla, Ivana Dubcová za Cenu Intel a Vanessa Jóriová za fantasy). Tí, ktorí sa dostali do jednotlivých žánrových výberov a neprišli, sa ochudobnili o závisťou šmrncnutý potlesk neocenených autorov a o zborník.
Niektorí ste sa na vyhlasovaní pýtali na podrobnosti hodnotenia diel. Po všetkom, čo som toto leto prečítala, si pri väčšine pamätám len stručný obsah, niekde sa mi matne vynárajú základné výhrady, ale detailne si spomínam skutočne len na zopár z nich. Väčšinou na tie, ktoré som z nejakého dôvodu čítala už viackrát. Podrobnosti mám poznačené v zápisníkoch, ktoré si beriem na IstroCon. Ak tam budete v sobotu, môžeme pokecať.

Rada by som povedala, ktoré z finálových poviedok sú pre mňa top a ktoré sa vyšplhali vyšším priemerom, ale čitateľ si správí názor sám a bez ovplyvňovania. Aj preto ešte teraz neuvediem moju finálovú päticu.
Vo finále by som radšej videla niektoré iné texty, ale som rada, že si to časť z nich vykompenzovala v žánrových cenách. Aj tam mám favoritov a sú tam aj poviedky, ktoré ma nebrali vôbec a ktoré si absolútne nepamätám.

Keďže Cena za najlepšiu fantasy poviedku zatiaľ nemá „patróna“, finalistov sme vyberali spolu s Ivanom Aľakšom. V dvanástom ročníku bude výber pravdepodobne už na niekom inom.
Žáner, ktorý tento rok totálne zmasakroval tie ostatné, bolo jednoznačne sci-fi. Svedčí o tom aj zloženie finálovej pätice, do ktorej sa nedostala ani jedna hororová poviedka (čo je podľa mňa škoda). Fantasy v nej má jedného zástupcu.
V Cene Béla ma potešili najmä dva texty, ktorým by to podľa mňa pristalo aj v hlavnom finále. O jednom z nich (zo slovenského prostredia, z obdobia 90-tych rokov), sme sa včera rozprávali aj s Máriusom a vzácne sme sa zhodli, že bol fakt výborný.

Súťaž sa dostala do poslednej fázy. Hlasovanie čitateľov na stránke kultura.sme.sk prinesie celkového víťaza Martinus Ceny Fantázie 2013. Víťaz poroty je už jasný, ale prezradený bude až na Bibliotéke. Keďže je to víťaz poroty, je zrejmé, že sa jedná o text, ktorý sa páčil najviac všetkým porotcom. Mňa mimoriadne bavil a prezradila by som aj viac, ale netreba sa vopred ochudobňovať o prekvapko.

Gratulujem všetkým finalistom, ale aj nefinalistom. Mnohé z poviedok, ktoré nezarezonovali vo vybraných päticiach, boli skutočne veľmi dobré. Aj výhra v talentových súťažiach je o dávke šťastia. Možno ju budete mať na budúci rok s iným dielom a inou porotou…