Čítaním a bodovaním súťažiacich poviedok, sa moja práca na Martinus Cene Fantázie 2013 neskončila. Po vyhlasovaní finalistov v Martinuse, som prvýkrát na vlastnej koži zažila IstroCon. Napriek tomu, že som jemne tušila, do čoho idem, v momente príchodu som zostala v nemom úžase. Mala som čo robiť, aby som všetky tie podnety spracovala, vyhodnotila a zaujala k nim určitý postoj. Absolútne nadšenie sa vo mne bilo s totálnym zdesením. S obyčajným, civilným zovňajškom, som si tam pripadala ako najväčší exot.
Zoznámila som sa s niektorými autormi súťažiacich poviedok. Som rada, že som ich nepoznala pred bodovaním, lebo by som sa pri hodnotení zrejme krotila viac. S myšlienkou typu – toto mohla napísať tá sympatická baba v okuliaroch bez skiel, alebo – toto môže byť dielko chalana hľadajúceho si robotu, by sa mi o textoch písalo ťažšie.
Potom prišla na rad práca spojená s finálnou časťou, publikovaním textov na stránke kultura.sme.sk, nejaké tie tlačové správy, rozhovory a úpravy textov. Novinkou budú fotografie autorov pri súťažiacich poviedkach. Keď som ešte súťažila, vždy ma zaujímalo, ako vyzerajú „tí lepší“. Je fajn, keď si čitateľ bude môcť za dielo dosadiť autora.
Jeden z finalistov odmietol zverejniť svoje foto a rozhodol sa zostať v tejto forme anonymný. Dôvodov na to mal viacero, najprv jeden, potom ďalší… Žiaden nepovažujem za natoľko závažný, aby sa takto rozhodol, ale za súčasného stavu to treba len rešpektovať. Rovnako, ako jeho rozhodnutie neprísť na vyhlasovanie víťazov. Ponúkli sme alternatívu, odmietol. Škoda. Ak sa prihlásim do súťaže, od ktorej očakávam určitý finančný a nefinančný benefit, považujem istý stupeň spolupráce s organizátormi za nutnosť. Dôvody autora neboli zanedbateľné, avšak boli pomerne ľahko riešiteľné. Do budúcna bude asi fajn tento stav nejak domyslieť…
Texty finalistov sa odlišujú aj v úrovni spracovania. V niektorých boli opravy a zásahy pred publikovaním v SME nepatrné, inde boli výraznejšie. Všetky finálové texty sú však nadpriemerne kvalitné.
Pri opätovnom čítaní ma jedna z poviedok znova dostala a povedala som si – uau! A pri ďalšej mi napadlo, že tentokrát by som jej dala ešte o nejaký ten bodík menej…
Spravila som krátky tízer na finále, dorobila upútavku na hlasovanie a vyhlasovanie víťazov na Bibliotéke, doriešujeme besedy s Martinusom. Ale najviac horí výber poviedky na rozhlasovú hru. Oficiálne teda zverejňujem desať kandidátov, ktorí sú v hre na hru. (Poradie je podľa toho, aké majú poviedky číslo v súťaži.)
– Snajper v divočine
– Víchrica poludnice
– Kde bolo tam nebolo
– Janko & Marienka s.r.o. : Hon na čarodenice
– Dahlsa
– Letec do večnosti
– Otázka porozumenia
– Smrť je priateľom múch
– Lilith
– Nezvaní
Jedna z hier by mala byť odvysielaná už na Dušičky. Dovtedy treba text preložiť do angličtiny, spraviť scenár, dohodnúť hercov, štúdio… Ďalšia poviedka bude podobne spracovaná a odvysielaná počas Vianoc.
Najbližším eventom Martinus Ceny Fantázie 2013 bude beseda v kníhkupectve Martinus.sk – Cubicon. Odštartuje sa tak pravidelný cyklus besied s názvom Najlepšie fantastické príbehy.
Je mi jasné, že autorov najviac zaujíma, kde a akým spôsobom môžu svoju tvorbu priblížiť širokej verejnosti a nielen úzkej skupinke zainteresovaných, preto budú tieto podujatia v Martinuse primárne zamerané na prezentovanie tvorby slovenských autorov fantastických žánrov. Verejnosť tak bude mať možnosť spoznať viacerých autorov fantasy, sci-fi a hororových diel, budú sa s nimi môcť porozprávať, zoznámiť sa s motiváciami, pre ktoré píšu, s ich štýlom a hrdinami.
Som veľmi rada, že táto spolupráca vznikla práve s kníhkupectvom Martinus.sk, ktoré pravidelne dáva priestor slovenským spisovateľom a ich príbehom.
Najbližšia a zároveň prvá beseda z cyklu Najlepšie fantastické príbehy, má názov Ako vyhrať Martinus Cenu Fantázie. Budeme sa snažiť hovoriť o konkrétnych chybách, ktoré sa v poviedkach vyskytovali najčastejšie, popísať cesty, ktorými autor dôjde k víťazstvu ťažšie a detaily, ktorými naopak porotcov a čitateľov osloví skôr.
Ani to, že prídete, budete pozorne počúvať a zapisovať si, vám víťazstvo nezaručí. V súťaži tohto typu existujú v zásade tri predpoklady na výhru – talent, drina a šťastie. Dôležitá je kombinácia všetkých troch. Ak chýba v kategórii talent, či prirodzené nadanie, treba to kompenzovať drinou. Tá jediná sa dá reálne ovplyvniť. Ak je kolónka talent plná a pridá sa k nej aj drina, je „zadelané“ na úspech. Aj na šťastí sa dá zapracovať, ale znova len aktivitou v kolónke drina. V ďalšej, povýhernej fáze, sa do cesty úspešnému publikovaniu pripletú aj kategórie prachy a kontakty. Ale to je už iná story…
Talentu a šťastiu je fajn napomôcť. 16. októbra o šiestej večer vám v Martinuse, v bratislavskom Cubicone, prezradíme zopár fínt, ako na to.
|
Ja som ten problematický finalista.
Dovoľte, aby som vysvetlil najprv foto a potom moju neúčasť na vyhlasovaní tak, aby to pochopili aj ostatní.
Foto som odmietol, pretože si cením svoje súkromie. Dnešná doba je dychtivá po osobných údajoch. Facebook chce od vás fotky a pocity, Google rovno kontakty z mobilu a kalendár, Tesco dokonca zoznam vašich nákupov. O bankách ani nehovorím – tie vás rovno vyzleču donaha. Niektorí to pochopili a niektorí ešte iba pochopia. Celebrity berú celebritné honoráre práve kvôli tomu, že sa zriekli súkromia. Súkromie má jednoducho (pre mňa) cenu.
Pokiaľ ide o to, že som sa prihlásil do súťaže, od ktorej som očakával finančný aj nefinančný benefit…
Tak najsamprv tie financie. Skúsme počítať spolu. Ak by som vyhral prvú cenu (čo pri počte svojich facebookových priateľov považujem za vylúčené), získal by som 200 € (a odviedol 2% pre parazitov SOZA plus daň z príjmu). Ak prepočítam tieto peniaze na hodinovú mzdu, odrátam náklady (cesta do Bratislavy, pobyt, amortizácia PC a tlačiarne, tlač a poštovné) dostanem sa niekde na úroveň minimálnej mzdy. V prípade druhého miesta už som na nule a od tretieho miesta nižššie už ide o čistú finančnú stratu. Toto je teda ten finančný benefit, o ktorom sa bavíme. Viem aká je situácia v dnešnej knižnej distribúcii. Chápem, že zvýšiť honoráre je možno nad možnosti sponzora. Ale zdá sa mi nedôstojné, aby víťaz takejto (Najprestížnejšej) súťaže dostal menej, ako kopáč kanála. Navyše – je tak akosi jedno, kto kanál vykope. Ale nie je celkom jedno, kto napíše víťaznú poviedku. Odmietol som prijať milodar v podobe ponuky usporiadateľa na preplatenie cesty. Aj pre to, že sa mi to vidí nefér k ostatným finalistom.
Pokiaľ ide o nefinančný benefit tak ako finalista niekoľkých (aj prestížnejších) súťaží viem o čo ide – diplom, potrasenie rukou a ponuka na uverejnenie poviedky zadarmo.
Stav domyslieť bude naozaj treba.
Len sa obávam, že to neskončí zvýšením honorárov a prelácaním cesty všetkým finalistom, ale úpravou pravidiel, v ktorých pre budúcnosť budú takí potiažisti ako ja zbavení možnosti umiestniť sa vo finále.
Pán Kravčík (alias Kvíkvek), vyrazili ste mi dych! Absolútne nechápem, prečo ste sa prihlásili do tejto súťaže.
Táto súťaž je transparentná. Ostatní súťažiaci, porotcovia, ktorí svoju prácu odvádzajú bezplatne a len v prospech súťažiacich autorov, aj organizátori, ktorí taktiež nemajú z aktivít zisk, majú právo poznať ľudí, ktorým odovzdajú ceny. To, že vy ich snahu a hodnotu cien dehonestujete, je Váš problém. Považujem za elementárnu slušnosť, že autor, ktorý sa zhodou šťastných okolností dostal do finále súťaže, do ktorej sa prihlásil dobrovoľne, od ktorej niečo očakáva (vo Vašom prípade skutočne netuším čo) a s pravidlami ktorej súhlasil a poznal ich vopred, sa príde aspoň ukázať.
Návrh na to, že Vám preplatíme cestu, bol môj. Rozhodla som sa tak na základe Vášho mailu o neutešenej finančnej situácii, kvôli ktorej ste sa vraj prihlásili do súťaže. Malo to byť na naše náklady, alebo na moje vlastné, keďže práve peniaze ste uviedli ako dôvod Vašej neúčasti na vyhlasovaní. Odmietli ste. Ostatným som túto možnosť nenavrhla preto, lebo predpokladám, že podobné problémy, ako ste opísal v maily vy, oni nemajú.
Teraz píšete, že Vám je daná výhra „nedôstojná“. Zrazu Vám vlastne nejde ani o peniaze, medializáciu si vyslovene neželáte, lebo si želáte súkromie. Tak o čo Vám ide? Prečo ste sa vôbec prihlásili do tejto súťaže? Nie ste začínajúci, neskúsený autor, o spätnú väzbu Vám iste nešlo. Hoci ak by ste chceli tú moju, tak mňa Váš text nezaujal. Nepovažujem ho za vyslovene zlý, v súťaži boli aj horšie, rovnako ako aj množstvo lepších. Váš text by som do finále neodporučila. Tomu zodpovedá aj moje hodnotenie, v ktorom ste sa nevedeli nájsť a ktoré ste niekoľkokrát, aj pomocou zvláštnych matematických výpočtov reklamovali. Možno ste očakávali oslavnú ódu, ale faktom je, že Vašu poviedku som stručne zhrnula pod číslom 50.
Organizátori súťaže robia x aktivít v prospech začínajúcich autorov. Robia to bezplatne, vo svojom voľnom čase, popri iných činnostiach. Robím to tak aj ja. Celé leto som čítala poviedky v súťaži, písala som na ne hodnotenia a doteraz odpisujem autorom, ktorí ma o to požiadali, rozšírené hodnotenia do mailov. Všetko robím zadarmo. Ale na Slovensku je akosi stále nepochopiteľné, že človek niečo robí preto, lebo ho to baví, a preto, lebo má dojem, že prosto robí niečo dobré a správne. Že nepodmieňuje pojem „dôstojnosť“ peniazmi, konkrétnou cifrou.
Nechápem, ako môžete kritizovať ešte aj výšku finančnej výhry. Veď keď sa Vám máli, napíšte knihu. Ako výherca mnohých „prestížnejších“ súťaží, to pre Vás iste nebude problém a snáď Vás nominujú na Anasoft Literu. Hoci neviem, či by Vás výška takej výhry uspokojila…
Na budúci rok plánujeme pre autorov viacero benefitov. Všetko riešime vo vlastnej réžii, vo svojom voľnom čase a vlastnými prostriedkami. Príspevky partnerov pokrývajú produkčné náklady aktivít, tlač zborníkov, propagačné materiály, ceny. Ale áno pán Kravčík, v pláne na budúci rok je aj zatraktívnenie cien. A pán Kravčík, vďaka Vášmu príkladu bude budúcoročnou novinkou určite aj úprava pravidiel. Ľudí, ako vy, by som nenazvala obtiažisti. Skôr špekulanti. Vydzobkajú to najlepšie bez toho, aby boli ochotní dať niečo, čokoľvek, nazad. A ešte si aj kopnú. Mám dojem, že Vy vlastne s touto súťažou nechcete mať nič spoločné. A máte pravdu, ani ja ako spoluorganizátor, nechcem mať nič spoločné s nimi.
K prvej časti Vášho komentára nemám komentár. Každý má nárok na svoj názor. Aj tí, ktorí si ho na základe Vášho vyjadrenia spravia na Vás a sprostredkovane ste ním možno ovplyvnili aj ich názor na Vaše dielo.
Na záver ešte pre objasnenie pán Kravčík – počet Vašich priateľov na Facebook-u je pri hlasovaní irelevantný. Hlasovanie sa začne 30.9. a bude prebiehať na stránke kultura.sme.sk. Počet like-ov pri textoch neznamená počet hlasov vo finále.
Neviem prečo mi tu nasadzujete psiu hlavu a robíte zo mňa monštrum a špekulanta. Nemám nič proti tomu aby ma spoznali porotcovia a organizátori súťaže, ktorých prácu si naozaj vážim. Iba nechcem, aby moje foto viselo na internete, kde k nemu má prístup celý svet (v ktorom nežijú iba dobrí a altruistickí ľudia). Netúžim po popularite a nevyhľadávam ju. Popularita znižuje kvalitu života.
A pokiaľ ide o moje motívy zúčastniť sa súťaže – od začiatku (a napísal som to aj pánu Aľakšovi) tvrdím, že píšem pre peniaze. Čo je na tom také nepochopiteľné, keď poznáte moju finančnú situáciu? Je to nízke, prízemné, zavrhnutiahodné? Je potrebné písať z iných dôvodov?
Vám asi chýba základná empatia, keď si neviete predstaviť situáciu v ktorej sa nachádzam.
Čo myslíte, že som povedal manželke, keď ma vyháňala od počítača, aby som šiel robiť niečo užitočné, že z toho môjho klepania aj tak nič nebude? A čo jej mám teraz povedať? Mala si pravdu, ale základná slušnosť je cestovať do Bratislavy a ukázať sa porote. Aby som nebol za špekulanta. A ako by som sa tam asi cítil, keby na mňa všetci pozerali – to je ten, čo nemá ani na cestovné?
Na záver – počet FB priateľov nie je pri hlasovaní irelevantný, ale zásadný. Veď ide o internetové hlasovanie a kto dá like, ten môže aj hlasovať.
Pán Kravčík, možno ste mali podobné veci radšej písať na môj súkromný mail, keď Vám tak mimoriadne záleží na súkromí. Podarilo sa Vám totiž presne to, o čo ste vraj nemali záujem – verejne sa prezentovať. Ale je to Vaša vec, Vaše meno, Vy musíte vedieť, či je tento spôsob prezentácie a publicity pre Vás vhodný, alebo nie a či Vám niečo prinesie…
V anonymite ste zostať mohli – preto pri Vašej poviedke ani nie je fotka. Nikto iný s tým problém nemal.
Zjavne máte problém aj s tým, aby Vás poznali organizátori a porotcovia, keďže ste nám poslali ako svoju fotku kreslený dobový obrázok chlapčeka jazdiaceho na koni, povedľa ktorého beží pes a keďže ste odmietli prísť na vyhlasovanie. Ako inak Vás títo ľudia majú spoznať? To majú za Vami prísť? Alebo posielate svoje foto jednotlivcom na vyžiadanie?
Finančnú motiváciu pri písaní som nikdy nespochybňovala, aj keď ju považujem za smiešnu, pretože je to na Slovensku oxymoron. Naopak, to vy ste začali s tým, že viac má aj kopáč a že je to na najprestížnejšiu súťaž nedôstojné.
Suma, ktorú dostávajú výhercovia je známa od začiatku. Na jednej strane tvrdíte, že je nedôstojná, na druhej strane je Vašou motiváciou. Úprimne tomu nerozumiem. Ak sa mne zdá niečo nedôstojné, nesnažím sa kvôli tomu.
Čo máte povedať manželke? Tak to ja skutočne netuším. Hoci to, čo ste napísali v predošlom príspevku, by bolo celkom fajn. Ale predpokladám, že keď človek niečo robí, podobné veci má vyriešené. Ja tiež nebudem vyplakávať, čo mám povedať rodine, keď celé leto čítam a hodnotím poviedky druhých, alebo sa venujem špekulantom, ktorí sa prihlásia do súťaže len a len pre prachy, ktoré aj tak ofrflú, neváhajú zo seba spraviť chudáčikov, hrať na city a ďalej odmietajú akokoľvek spolupracovať a ešte sa nehanbia verejne dohadovať na mojom vlastnom blogu o nedôstojnej výške výhry.
Mne chýba empatia? Vážený pán Kravčík, vďaka Vášmu srdcervúcemu mailu som navrhla, že Vám preplatíme náklady spojené s cestou. Išlo by to zrejme z môjho vlastného vrecka. Prečo? Prosto preto, lebo mi bolo ľúto človeka v popísanej situácii. Síce na tom viac vecí nesedelo, ale moja úloha nie je skúmať pravdivosť opísaných pomerov. Nikto o tom nemusel vedieť, je to citlivá vec, ale vy to začnete prepierať verejne na mojom blogu. Úprimne tomu nerozumiem.
A na záver pán Kravčík, aby to bolo úplne jasné – FB a hlasovanie na SME spolu nijak technicky nesúvisia. Máte pravdu v tom, že kto dokáže viac osloviť svojich priateľov, ten dostane viac hlasov. Ale je úplne jedno, či sú tí priatelia združení na FB, alebo bývajú vo vedľajšej ulici. Dôležité je len to, aby mali net, klikli na tento odkaz – http://kultura.sme.sk/c/6950891/hlasujte-za-najlepsiu-poviedku-martinus-cena-fantazie-2013.html a zahlasovali.
Ak máte naďalej potrebu niečo objasňovať, obviňovať, urážať a necítite nutkanie robiť to naďalej verejne, radšej mi napíšte na súkromný mail. Táto forma straty súkromia, ktorú tu predvádzate pán Kravčík, je určite horšia, ako by bola Vaša fotografia pri poviedke.
dakujem pan kravcik, kralovsky som sa na vasich myslienovych pochodoch pobavil.
Business plán pána Kravčíka má diery ako cesty tretej triedy okolo Vranova. V dnešnej dobe nie je možné zarobiť na písaní bez toho, aby sa to dotklo súkromia. Salingerov sa vo všeobecnosti rodí málo. Kto chce uspieť, musí sa vedieť propagovať, a súdiac podľa týchto komentárov, pán Kravčík v tejto úlohe žalostne zlyhal. Nie kvôli jeho strachu o stratu súkromia, ale kvôli prístupu ku komunikácii.
Určite by mal poslúchnuť manželku a venovať sa niečomu výnosnejšiemu, než je písanie poviedok do Ceny Fantázie. Jednak bude mať väčší pokoj v dome a druhak ušetrí sám seba od stresujúcich situácií, do ktorých sa reagovaním na Luciin článok dostal.
Želám mu veľa úspechov v jeho zárobkovej činnosti.
Márnomyselnosť a rozmar na jednej strane, histéria a prehnane emotívne reakcie na druhej.
Hlavne tá „histéria“ Roman 🙂
Netvrdím, že súhlasím so všetkým, čo pán Kravíčk napísal, ale sympatizujem s ním, a to aj z toho dôvodu, že zapojenie do akejkoľvek literárnej súťaže nie je podmienené osobnou účasťou na vyhlásení výsledkov, tobôž na nejakom semifinále. A pokiaľ ma pamäť neklame, CeFa zatiaľ nevyžaduje od súťažiacich čestné vyhlásenie, ktoré by od nich takúto účasť aj chcelo.
Skôr ma zaráža prístup porotkyne, ktorá sa očividne nedokázala prehrýzť odmietnutím jej dobročinnej ponuky a potrebovala o tom tak trošku poinformovať okolitý svet. Aj keby mal pán Kravčík X fantastických a neuveriteľných dôvodov, ktorými by svoju neúčasť ospravedlnil, neznamená to, že by sa mal takto verejne pretriasať, hoci anonymne.
Navyše, nikde nie je písaným pravidlom, že autor, ktorý sa do akejkoľvek literárnej súťaže zapojí, urobí tak preto, aby sa iba zviditeľnil. Dôvodov, prečo niekto ide súťažiť, je Y, takže rozčuľovať sa nad tým, prečo niekto nespolupracuje tak, ako to chcem ja, a potom sa snaží brániť, keď sa na neho takto nepekne zaútočí, je skôr vizitka zlého a naozaj málo profesionálneho prístupu… a aj zastávam názor, že literárnych súťaží, ešte prestížnejších a lepšie riešených ako vaša CeFa je na území SR veľmi veľa. Aj o mne teraz napíšete, že na vás bezpredmetne útočím?
Je to tvoj názor Rony, nechce sa mi ti čokoľvek vyvracať a vysvetľovať, všetko podstatné som už napísala vyššie (len toľko – nejedná sa o semifinále, ale vyhlasovanie víťazov na Bibliotéke a nehovorila som o porušení pravidiel, ale o elementárnej slušnosti mimo štýlu „navaľte tých pár drobných a neotravujte“.)
Vyzerá to tak, že nemáš chuť diskutovať, len si si chcel anonymne porýpať – asi si tiež strážiš súkromie, tak prečo anonymne nepindať na stránke niekoho druhého, všakže?
Ktoré žánrové poviedkové súťaže na Slovensku (teda ktoré súťaže ako „naša“ CeFa) sú prestížnejšie – keď ich je veľmi veľa, daj zopár, nech sa zorientujem.
Ďakujem Ronymu (a ostatným) za podporu.
Vážená pani porotkyňa, je čudné, že máte problém s pochopením napísaného textu. Ja sa predsa nebijem za seba. Do súťaže som sa prihlásil na základe toho, že sa tu vraj dá vyhrať 200 €. Po vyhlásení finalistov mi je jasné, že výhru pri počte svojich facebookových priateľov považujem za vylúčenú. To som jasne napísal a zrejme ste tomu akosi neporozumeli. O peniazoch za výhry by som sa ani len nezmienil, nebyť vášho komentára (ktorý vyprovokoval moju prvú reakciu), že od súťaže očakávam finačný benefit. A tak som ostatným objasnil, ako to s tým benefitom je. Mimochodom – nijako ste to nespochybnili.
A pokiaľ ide o moje verejné prezentovanie – to naozaj nevidíte rozdiel medzi Vašim súkromným blogom, ku ktorému si nájdu cestu iba tí, ktorých sa to týka (a pre ktorých to tu píšem) a medzi fotkou na titulke najčítanejšieho slovenského portálu? Alebo to nechcete vidieť? Ak je to tak, tak potom verejne vyhlasujem, že som Indián a moje náboženské presvedčenie mi nedovoľuje fotiť sa a fotky vystavovať na internete.
Nemám problém ani s porotcami, ani s ostatnými finalistami.
Už v roku 1992 som bol finalistom prvého ročníka Ceny Gustáva Reussa. Zúčastnil som sa vyhlasovania víťazov, pretože nám vtedajší usporiadatelia preplatili jednak cestu a jednak nocľah v hoteli D’Alfons. Aj tak sme toho veľa nenaspali, pretože sme celú noc predebatovali s Františkom Novotným, ktorého usporiadatelia taktiež pozvali.
Od tých čias sa (zdá sa) veľa zmenilo. Ale vraj sme zbohatli. No ako kto.
Áno – myslím si, že Vám chýba empatia, pretože mi jednoducho neveríte. A ako ste sama priznali – neverili ste mi od začiatku. No tak príďte k nám domov na návštevu – radi Vás tu uvítame. Možno sa Vám otvoria nové obzory. Bratislava je od Prešova navlas rovnako vzdialená, ako Prešov od Bratislavy.
Vo svojich reakciách sa snažím byť slušný a na nikoho neútočiť. Pravda je tá, že Vy ste zaútočili na mňa rečami o finančných benefitoch a nezávažných dôvodoch. Navyše ste sa obuli do mojej tvorby, navádzate ľudí, aby si rozmysleli či za mňa budú hlasovať a zhodili úsilie všetkých piatich finalistov a ostatných organizátorov súťaže tvrdením, že sa do finále možno dostať zhodou náhod a že je mnoho oveľa lepších poviedok, ktoré sa tam nedostali.
Toto naozaj nie je profesionálny prístup.
A na záver – kde som ja tvrdil, že hlasovanie na SME a FB spolu technicky súvisia? Ale že vyhrá ten, čo má FB priateľov najviac je (takmer) isté.
Vyťukal som si v googli meno „Ladislav Kravčík“. Tretí výsledok bola stránka dlznik.sk, kde Ing. Ladislav Kravčík z Prešova figuruje už nejaký ten rôčik, keďže sa zaplietol s nesolventnou akciovou spoločnosťou.
Takže sa nečudujem, že nechce aby nejaký veriteľ spoznal jeho tvár.
Zjavne mu nenapadlo prísť na vyhlasovanie s maskou na tvári, ako sa to v šoubiznise občas robí. 200 eur mu za to nestojí. Nechajme ho tak.
Pokiaľ ide o texty pána Kravčíka, vždy som ich považoval za čitateľné a pomerne inteligentne napísané. Ai je dielko jednoduché a bez väčších ambícií, ale milé a podľa mňa si také tretie miesto (z piatich finálových, samozrejme) zaslúži.
Píšte ďalej, pán Kravčík! Píšte poviedky, skúste román a robte všetko preto, aby to neohrozilo vaše súkromie. Verejné rozpitvávanie osoby autora literatúre obvykle robí medvediu službu.
Vy to teda klincujete pán Kravčík… To je ako s tou Vašou matematikou, keď ste reklamovali počet textov v súťaži výpočtom 27×5+6=136. Tento Váš príspevok je niečo podobné. Opäť všetko zle.
Toľko šťastia, ktoré je na finále nevyhnutné a takto si to pohnojiť… Pritom vo finálovej päťke nie je Váš text tým najhorším. Je tam ešte minimálne jeden zjavne slabší. (Pre istotu podotknem, že podľa mňa.)
Mám však také tušenie, že tento spôsob prezentácie Vám nepomáha. A nielen v súťaži CeFa…
Prečo pán Kravčík nechce, aby niekto spoznal, ako vyzerá, vie len pán Kravčík. Ja to tuším, ale je mi to už celkom jedno. Vadí mi, že (nazvime to) mystifikuje, že sa stavia do role trpiteľa, ktorý nemôže prijať „milodar“, pritom si len hľadal rôzne zámienky, prečo sa neukázať (na fotke, ani na finále). Prosto štýl „naval prachy, aj tak to nie je nič-moc a neotravuj“. Tiež má dosť skreslené predstavy – napríklad aj o tom, že by bol „na titulke najčítanejšieho slovenského portálu“. Ak tým myslel stránku sme, tak tam išlo len o jednu z podstránok na kulture.sk, kde mal jeho face zapĺňat prázdne miesto pri jeho texte. Žiadna titulka. Ale niektoré veci sa zjavne niektorým ľuďom vysvetliť nedajú…
Možno pán Kravčík poslúchne, s vidinou finančnej odmeny, kvôli ktorej vraj píše, vytvorí ďalšiu nenáročnú poviedku a zachová si podobným, pre organizátorov „potešujúcim“ spôsobom súkromie a supertajnú tvár v inej žánrovej súťaži, v ktorej sa nič mediálne nerieši. Ale obávam sa, že ani tam 200éčiek stačiť nebude…
No, pan Kravcik je zjavne pomerne mimo. Tiez som si trochu pobehal na internete a mam na neho kontakt. Volal som mu a poslal som mu SMS. Jeho dielu drzim palce (hoci som mu svoj hlas nedal), jeho ako cloveka mi je iba luto.
Mala rada pre egocentrickych paranoidnych sociopatov, ktori sa boja o svoje sukromie: Co tak to nabuduce cez pseudonym? Alebo cez obycajnu ludsku normalnost? Oboje vam zabezpeci anonymitu asi o 1000% lepsie, nez sa verejne (neuverite, ale toto je naozaj verejna stranka, navyse citana v ramci sutaze asi viac, nez sme.sk – to je prekvapko, vsak?) zosmiesnit svojimi (prinajmensom) kontroverznymi vyhlaseniami.
Keby som bol o malicko vacsia svina, tak sem hodim fotku (z Google Street View) vchodu, kde pan Kravcik byva, jeho mobilne cislo a mail. A nasiel som si ich IBA preto, lebo ako jediny vystupuje takto hulvatsky a tym na seba uputava pozornost.
Cislo ostatnych finalistov nemam a ani nemam dovod ho hladat (hoci nejaky kontakt by som urcite nasiel). Ono totiz ak je clovek normalny, tak ani ta tolko demonizovana strata sukromia nie je ziadny problem.
Ale to pan Kravcik zjavne nie je, ked sa dokaze o kolegoch finalistoch vyjadrovat takto: http://kultura.sme.sk/diskusie/2196586/1/Hlasujte-za-najlepsiu-poviedku-Martinus-Cena-Fantazie-2013.html
Juraj Kascak, Trencin
nabuduce skusit cez* 😉
Odpadla som 😀 LOL
Neverila by som, že sa zníži až takto hlboko.
Veľa dobrých vtipov dal. Ten, že „ženská sci-fi je niečo ako černošský plavec“ je doslova dychberúci.
U fanúšikov si to už pokašľal a mám také tušenie, že aj každý príčetný „okoloidúci“, ktorý si na sme-čku prečíta ten primitívny lobing, sa jeho dielu vyhne širokým oblúkom. Pritom je to možno aj škoda. Jeho text v tejto pätici fakt nie je najhorší.
S ľuďmi vykazujúcimi prvky psychického narušenia sa nedá po dobrom a už vôbec nie po zlom. Dá sa to len „po ich“. A aj to len veľmi ťažko…
Prosím, rád poslúžim:
http://www.litcentrum.sk/61394
Pán Kravčík, zabudli ste si prehodiť nick na Ronyho 🙂
A mali to byť súťaže ako „naša CeFa“ – teda v žánri sci-fi, horor a fantasy. Súťaž o najlepšiu dektívku spadá do niektorého z týchto žánrov? Navyše je to prvý ročník, tak čím meriate „prestížnosť“? Nechajte ma hádať – peniazmi, však?
„Rony“ písal, že ich je veľa. Zatiaľ ste nedali ani jednu.
Ale zopár súťaží nájdete na mojom blogu, tak skúste okopčiť, Detektívka je medzi nimi tiež.
Asi Vám nezostáva nič iné, len sa dať pre prachy na detektívky. Ale ja Vám odporúčam netrocháriť. Dve stovky sú pre Vás nič. Dve tisícky človeka tiež nevytrhnú. Vezmite to vo veľkom a dajte ten román. Predveďte podobný lobing, aký predvádzate na stránke kultura.sme.sk aj porote Anasoft Litera a vynúťťe si prachy od nich. Tam je to tá pravá „prestíž“, pán Kravčík. Ale treba tak trošku počítať s tým, že tam sa už asi neutajíte…
Podľa mňa sa to nedá ani „po ich“, pretože sami nevedia, čo chcú. Keby pán našiel toho poníka, čo ho spomína v medailóniku, strašne by som škrípala zubami.
Mám taký dojem, že pán to roztočil tak, že podľa jeho vlastných matematických výpočtov dostane tak akurát „čistú stratu“. Alebo tú kopu hnoja, čo spomína na SME. Ale učite nie poníka.
Pan Kravcik (mam inak pocit, ze kazdy kto pouzije toto oslovenie to mysli ako tak silnu ironiu ze sa az smejem),
gratulujem vam. Uz som vam v tomto vlakne raz podakoval ze ste ma pobavili, no vy idete dalej. Vase recenzie na sme.sk my sposobili tak neskutocnu rozkos, ze sa mi prsty na nohach krutili viac nez na rodinnej dovolenke u babicky ked vytiahla jablcnu strudlu. Chcete anonymitu, pritom vdaka internetu a vasej cinnosti v minulosti ziska bezny clovek vase telefonne cislo za 10 minut prace s googlom. Dozvie sa tiez z akej hladovej doliny na vychode pochadzate, komu dlzite peniaze.. keby sme na tom zapracovali intenzivnejsie verim, ze za pol dna by uz niekto vasu manzelku pozyval na kavu.
Mate tolko moznosti ako sa prezentovat, ako publikovat v anonymite a vy zvolite cestu srbskeho kohuta (pouzivam krasne metafory az som na seba hrdy, pretoze tu by mi asi moja dlazdicska mluva nepresla a prispevok by nebol zverejneny). Naozaj tlieskam. Vas pokus trapnymi recenziami zosmiesnit superov sa maximalne nepodaril, pretoze kazdy ma svojho favorita a toho vasa recenzia naozaj neovplyvni… dufajte ze aj vy ste niekoho favorit s tym vasim skvostom, nech je to ferovy boj. Fake ucty ako tu na blogu na vyjadrovanie podpory totiz pri hlasovani na sme stacit nebude.
Dufam, ze Ivan stale dava ucastnikom dva vytlacky zborniku na zaver a ze bude ochotny vam to poslat postou kedze osobne sa asi nedostavite. Ak sa nedajboze urazi a nic vam neposle, tak ja osobne vam poslem zborniky tri! (adresu mi davat nemusite, uz ju mam).
Zaroven vas chcem vyzvat k dalsim recenziam a reakciam na ostatnych prispievatelov.. nedajte sa odradit, chodte proti prudu, vybojujte si svoje Termopyli!
Hej, Kravčík! (nech nie je otázna prípadná iróna v klasickom oslovení)
Som rád, že tvoja poviedka nebola natoľko dobrá, aby som za ňu zahlasoval, ešte než som objavil tieto tvoje trápne vyjadrenia a ešte trápnejšie recenzie na smečku. „Ai“ je celkom dobrá a nie je najhoršia z petice finálových (v mojom rebríčku nezaťaženom dojmom z tvojej osobnosti je na 3. mieste), ale teraz dúfam, že skončí posledná
no ale takmer toho ponika ziskal…preto netreba kricat hop, kym nam nepreskoci…pekne sviatky vinsujem