 V tejto várke chcete byť. Aj keď vaša poviedka doteraz nebola zhodnotená tak si poviete, že nevadí, lebo čakanie sa oplatilo. Na rad prišli skvosty. Bez irónie. Nebyť jednej poviedky, celá desiatka by sa niesla v nadpriemernom duchu. A som si skoro istá, že niektoré z týchto diel si budete môcť prečítať aj vy.
Poviedka sto tridsiata ôsma:
Prvé slovo, trpaslík, evokovalo fantasy. Bolo však myslené ako ten druhý trpaslík… A od úvodných viet bolo jasné, že Miliduch a anitkvariátnik Adam majú absurdného kamoša.
Pripomínalo to minuloročnú poviedku od Jana Brauna, a tak trochu aj minuloročné Rezne (tie s veľkým „R“). Podobný textík som si skúšala predstaviť v Kozmose. Možno by to bol presne ten štýl humoru, ktorý by sa milovníkom astronómie páčil. Bolo to však pridlhé a na publikovanie by to potrebovalo výrazné krátenie. A tiež poriadnu korektúru. Ale bolo to milé a nadpriemerné.
Poviedka sto tridsiata deviata:
Toto dielo má mimoriadne expresívny titul.
Hrdinka sa volala Lilit (nie Lilith).
Gramatika a štylistika naznačovali, že dielu sa intenzívne venovalo a že autor je oboznámený aj s istými zásadami písania. Nie je to prvý text, ktorý ma presvedčil o svojich kvalitách napriek tomu, že obsahovo mi nesedel. Cieľovka bola zrejmá, mierilo sa na ňu celkom presne, takže, prečo nie?
(Bol sám sebou, vysoký dva metre, bledý a taký krásny, ako smú byť iba anjeli.) Anjeli sú noví upíri. Ale treba konať rýchlo, pretože tento trend tu už istú dobu je, čochvíľu sa preje a bohvie čo ho nahradí?
Aj keď hrdinka bola stará tisícky rokov, bolo jasné, že poviedka smeruje ku skupine YA.
Akcia bola popísaná vizualizovateľne a bez zbytočných patetických nánosov, takže dielo by dokázalo osloviť aj inú skupinu, než YA.
Slušný text. A mala som z neho aj prekvapivo dobrý pocit. Dávam vysoké body.
Poviedka sto štyridsiata:
Trpká story o alkoholikovi vyznievala spočiatku ako spoveď. Bola prerývaná dramatickými udalosťami v autobuse. Čierny pasažier bol na svojej ceste peklom.
On sa volal Tibor a ona Ema.
Bolo to ponuré a strhujúce a viac o tom nepoviem, lebo je tam veľký zborníkový potenciál.
Plný počet.
Poviedka sto štyridsiata prvá:
A opäť dopravný prostriedok. Z autobusu som sa presunula do vlaku ku zvláštnej poviedke o ceste matky a syna.
Príbeh na stanici, pred nastúpením, síce zreálnil postavy (a bol popísaný veľmi vizualizovateľne a sugestívne), avšak inak bol pre mňa v poviedke čitateľsky zbytočný.
Použitie rubikovej kocky fungovalo ako nepotrebná rekvizita na odpútanie pozornosti. Postrehla som niekoľko preklepov. Ťažko sa rozoznávalo, kto príbeh rozprával. Najprv som bola v tom, že božský rozprávač a vadili mi preto aj hovorové slová. Ale ukázalo sa, že to tak nebolo, takže OK.
Temná atmosféra vyznela efektne. Bavilo ma to a chcela som vedieť, čo bude nasledovať. Bezmocnosť v závere bola úderná.
Vysoké body.
Poviedka sto štyridsiata druhá:
Rýchla, krátka, opisná vysvetľovávačka. Gramatický a štylisticky precízna, s témou, ktorá mala potenciál. Začiatok akciou, s Oféliou, bol fajn. Potom sa to zhoršilo.
Opis toho, čo a ako ma bavil a čakala som, že príbeh sa niekam rozvinie.
Cydu „bavilo byť jedinou“? Fakt by sa tak zachovala?
Záver so zomierajúcim hrdinom balansoval na hrane patetickosti.
Hrdina rozprával príbeh zo svojho pohľadu až do momentu smrti. Zvláštne teda vyznelo zopár ďalších viet po nej. Náhle sa zmenil rozprávač? Sprostredkovával to hrdina nejak posmrtne?
Bolo to málo. Ale aj tak mierny nadpriemer.
Poviedka sto štyridsiata tretia:
Učiteľka Jana, riaditeľ Dušan, školník Edo, vysávač Robo, jedna zvláštna trieda, mágia a podobenstvo o nájdení vlastnej sily vzdorovať zlu. Zamilovala som sa do tohto textu a budem podprahovo kúzliť, aby sa dostalo do finále.
Samozrejme, za desať.
Poviedka sto štyridsiata štvrtá:
O Cigáňoch z osady, o súdruhovi Bošanskom – predsedovi JRD, o vojenskej službe, o votrelcoch s telom hmyzu a s indiánskym prízvukom. Kopec srandy, nadsázky, slovenských, aj historických reálií. Vlastne, nemám pripomienky. Drobné preklepy boli len detailami. Bola to fakt príjemná, veselá absurditka. Jo, bavilo ma to. Oceňujem najmä nadhľad a nenútenosť s akou to bolo napísané. Body hore.
Poviedka sto štyridsiata piata:
Diva, Tido, Živec, Druget, Žiar, Sečeň, Jano, Žofa, Traveň a dryáda. Dosť, ale vôbec to nebolo na škodu.
Temná poviedka s mrazivým koncom. Azda trošku pridlhá. Dalo by sa krátiť.
Časti, ktoré opisovali minulosť, by som nejak graficky oddelila. Napríklad kurzívou. Pôsobilo by to prehľadnejšie.
Nedá sa inak. Bol to ďalší z kúskov, ktoré ma nadchli.
Poviedka sto štyridsiata šiesta:
Nočné mory zničeného otca, alkoholika, ktorý stratil dieťa.
Bolo to krátke, ťaživé, plné beznádeje, mrazivé. Ale akosi nedotiahnuté. Na záver som z toho mala neurčitý dojem. Zostali mierne rozpaky, ale úroveň diela bola nadpriemerná aj napriek spojeniu „ostrí prach“.
Poviedka sto štyridsiata siedma:
Hm, čo dodať? Toto zrejme poviedka nebola. Nemalo to žiaden príbeh, nedozvedeli sme sa, čo je Tma, prečo vlastne žena zomrela, ako chlap vedel, že zomiera (skrátka to vedel). Malo to necelých 2000 znakov (čo je inak dobre a je skvelé, že nie každý autor sa pokúša o ságu) a nepodarilo sa vybudovať nič. Možno závan očakávania. Po závere zostala vo vzduchu otázka: „Čó?“.
Niečo ako: „Vyletel sokol, zmokol, prechladol a zdochol.“ Ale vlastne ani to nie, lebo tam je aspoň spomenutý dôvod.
Veľmi slabé.
|
Takže našťastie to nebola stopäťdesiatosmicka! Som rada, že „nadchlo“:)
Veru… Teraz ku koncu to nevyzerá, že je tento ročník tak slabý ako sa Vám zdalo po prvom prebehnutí poviedok :). Každopádne, verím, že je tam možno viac braku ako minulé ročníky, zas na druhú stranu, bola väčšia reklama a prezentácia súťaže a z toho vyplývajúca vyššia účasť – teda štatistiky väčšie množstvo slabých testov. Ja som tu postrehol toľko Vami označených dobrých textov, že mám pocit, že sa kvantita tých vysokých bodov zlepšila. Teda, že skutočne by to vydalo na minimálne dva zborníky :). Už len zvedavo čakať v koľkých vašich favoritoch sa stretnete s ostatnými porotcami (hoci sa zdá, že o Adeliných aj Janky Šlinskej ) favoritoch máte trochu prehľad :).
Tak cakat sa oplatilo, aj ked nechty su az na kost ohryzene. A s hodnotenim som nadmieru spokojny 🙂
Teraz si už len treba počkať na to, ako to budú vidieť ostatní porotcovia 🙂 Držím palce. Ak to bola jedna z desiatok, finále by bolo úplne adekvátne.
Je to presne tak – tým, že sa súťaž stala známejšou, zapojili sa aj autori, ktorí skrátka písať nevedia. Buď ešte, alebo to nevedia už dlhšie, prípadne to brali len ako výstrel do tmy, keď už zistili, že niečo takéto existuje. Ale verím, že zabodujú aj nováčikovia a že širší záber nebude znamenať len nárast balastu.
Pri rýchločítaní vyskočí najmä to zlé a odpad. Zaujme aj niečo, čo je priamočiaré a netreba sa na to výraznejšie koncentrovať. Ale som naozaj rada, že sú v súťaži aj natoľko dobré texty, že nemusím rozhodovať o ich výbere sama. Nevedela by som si vybrať.
Svoje body ešte nemám spriemerované, ale som zvedavá, či to bude viac alebo menej ako minulý rok.
Ja som tiež mimoriadne zvedavá, aké texty pôjdu nahor. A áno. Asi najväčší „prehľad“ mám v hodnoteniach Janky 🙂 V niektorých sme sa dokonca aj celkom zhodli 😀 Ale viac neprezradím. Ešte možno toľko, že nedávam vysoké šance na to, že tentokrát poputuje Cena Poroty niekomu, kto dostane od všetkých porotcov plný počet. Ale vlastne ktovie? Môžem sa opäť mýliť 😉
http://replygif.net/369