Súťaž hrou

Pozvoľna sa rozbieha rok s poradovým číslom 2014 a podobne sú na tom aj aktivity Martinus Ceny Fantázie. Pokračujú besedy v Marinuse, tá ďalšia bude 12. marca a tentokrát je v pláne prebrať fantastiku z pohľadu čitateľov. Aby na konečnú 39-tky prišlo viac ľudí, pobesedujem si s hosťami známejších mien.

Objavilo sa aj niekoľko záujemcov, ktorí svojimi recenziami Fantázie 2013 útočia na pozíciu tohtoročného porotcu. Skúsenosť zo strany poroty je velice fajn, odporúčam, osobne si ju pochvaľujem natoľko, že si ju pravdepodobne zopakujem, aj čítačka stále fičí tak, ako má. Len smelo do toho! Nech je z koho, z čoho vyberať. A neostýchajte sa. Ak vám niekto neulahodil, len to odvážne dajte najavo. Načo to pretriasať len tak, naverímboha, v rôznych skupinkách, s tými, ktorých už aj tak poznáte. Dajte to naplno, verejne, napíšte, v čom by to mohlo byť lepšie, načrtnite svoju víziu fantastickej zbierky a dostanete príležitosť pričiniť sa o ňu tento rok.

Prebehla som si poznámky v porotcovských zošitkoch z minulého roku a vybrala som zopár textov, ktoré by boli publikovateľné. Vyšlo z toho nesúrodé zoskupenie bez evidentného spájajúceho prvku. Nebude to teda žiadna čisto ženská, či mužská zbierka, nebude hororová, sci-fi, ani fantasy, nebude ani podľa získaného počtu bodov a celkového umiestnenia. Bude od autorov, ktorí so svojimi výtvormi súťažili v Martinus Cene Fantázie 2013 a ktoré ma nejak oslovili. Neznamená to, že som im dala desiatky. Tieto texty si pamätám aj s odstupom času, boli určitým spôsobom výrazné a odlišné a mali by dostať šancu byť čítané. Jeden text chcel do zbierky aj Ivan a má ho mať, keďže si ho vybral prvý a naviac mu aj žánrovo sedí. Ja som tú poviedku už videla ako záverečnú bodku eknihy, ale tak, ešte stále je z čoho vyberať. Svoju kolekciu teda možno ešte doplním a keď ju skompletizujem, spýtam sa autorov, či súhlasia, a tak celkovo, ako to vidia, či sú za a nech si to teda po sebe trošku opravia a odsúhlasia jazykové úpravy. Zatiaľ som ešte nikoho nekontaktovala a mačka je teda stále živá aj mŕtva zároveň.

Okrem e-zborníkov špekulujeme ešte nad čímsi – nad audiopoviedkami, z ktorých by sme vo finále spravili audioknihu. A keď už, tak rovno v angličtine, nech je tá spotrebiteľská základňa o čosi širšia a nech sa slovenská fantastika šíri svetom.
Som celkom zvedavá na odozvu anglickej súťaže. Naposledy sme sa dohodli, že bude určená nielen Slovákom, ale aj cudzincom, ktorí majú na Slovensku trvalý pobyt a tiež Slovákom v zahraničí.

Začíname uvažovať aj o programe na tohtoročnú Pohodu. Zatiaľ sú veci v štádiu vymýšľania a príprav, ale predpokladám, že sa tam vidíme. A priestor dostanú aj niektorí autori. Ktorí, to zatiaľ neviem. Niekto, koho text bol výrazný, neokúňa sa vystupovať pred publikom, nemá uspávajúci prejav a dokáže prednesom konkurovať pohodovým skupinám. No… uvidíme.

A potom je tu ďalšia rozhlasová hra. Vysielaná bude na Veľkú noc. Najvyšší čas vybrať predlohu, preložiť ju a spraviť z nej scenár. Zatiaľ som sa ešte nerozhodla, ktorý text by bol najvhodnejší. George chce tentokrát niečo drsnejšie… neviem… Nejaké návrhy? Trebárs aj z posledného zborníka…

Onedlho bude oficiálne otvorený tento ročník súťaže. Poviedky sa budú prijímať tak, ako obvykle, do konca mája. Niekomu vyhovuje písať vopred a mať dostatok času na úpravy. Iní uprednostňujú nárazové písanie na poslednú chvíľu. To sa opláca len občas, ale kto umí, ten umí. Asi by som si netrúfla posudzovať, ktorý zo spôsobov je lepší. Každému vyhovuje niečo iné. A keď ide, je fuk, či to je rok dopredu, alebo v deň uzávierky. Ale možno predsalen jedna skromná rada – píšte hutne. Ja viem, rozsah je 25 normostrán a keď je to dovolené, škoda to nevyužiť, a tak podobne, ale s kratším textom máte viac šancí. Porotca ho prečíta rýchlejšie a je menšia šanca, že ho pri kratšom texte niekto/niečo vyruší a bude musieť text čítať po kúskoch. Ďalej máte šancu, že aj keď nezabodujete, bude sa nám hodiť do zborníka na doplnenie ešte niečo krátke a britké, a tak môže byť vaše dielo publikované práve vďaka rozsahu (a kvalite samozrejme). Na hry si tiež vyberáme kratšie veci. Ale tam je aj viacero ďalších kritérií, takže úplne jednoznačné to v tomto prípade nie je. Ale neuškodí. A napokon publikovanie v časopisoch – momentálne práve riešim možnosť spolupráce s prestížnym slovenským literárnym časopisom a problém nie je v kvalite textov, ale v tom, že je fest ťažké nájsť medzi prihlásenými poviedkami výtvor, ktorý by bol kvalitný, a pritom krátky (cca 5 000, max. 10 000 znakov). Ak teda chcete zvýšiť svoje šance v súťaži, buďte struční.

A to je zhruba všetko, čo je nové, súvisí to s Martinus Cenou Fantázie 2014 a je publikovateľné. Zatiaľ to vyzerá dobre a vyvíja sa to v duchu témy „súťaž hrou“, ktorá hýbe a bude hýbať v najbližšom období celým svetom.
Ono toho bude časom viac, ale na začiatok roka hádam aj stačí.

Možno je to práve porotcovaním v súťaži a neustálym prísunom nejakých textov fantastiky, ale moja autorská reakcia je absolútne opačná. V poslednej dobe píšem len „normálne“ texty. Žiadna inšpirácia súťažou sa nekoná. Možno sa mi aj v dohľadnej dobe podarí jeden dokončiť, keďže som sa prekvapivo prehupla do fázy širšej novely a onedlho azda zaklopem aj na dvere románovému rozsahu. A pred spaním teraz čítam „normálne“ knihy. Považujem to paradoxne za príjemné spestrenie.
Pomaly sa začína ďalšia seriálová sezóna, takže večerného čítania je o čosi menej. Ale čakajú ma texty do e-zborníka a na barovom pulte mi už nejaký čas ležia Kulhánkoví Divocí a zlí, tak snáď dorazím aj tých (ak nie oni mňa).