Román na zožranie

Ďalšia recenzia, ktorá vyšla v prílohe denníka SME O knihách, je k románu Krajina kanibalov. Kniha zaujala najmä autorom a je príkladom toho, aký je marketing okolo publikovania dôležitý. A teraz k tomu románu.

Krajina kanibalov, prvotina autora vystupujúceho pod pseudonymom Mark E. Pocha, je brak. Na nič iné sa nehrá, priznáva sa k tomu nielen námetom, ale aj samotnou obálkou v štýle obrázkov na videokazetách z osemdesiatych rokov, väzbou, zvoleným papierom a formou rozprávania. Je to brak na štýl klasických hororov „deti idú do lesa“. Je to slovenský brak svetových rozmeroch. Na trhu sebe podobných by sa vo svete nestratil. Nemá záujem o intelektuálne reči, o presah, či hĺbku. Ide narovinu. Je tým, čo vidíte. Dostanete presne to, čo čakáte. A to je v dnešných časoch, kedy sa každý hrá na čosi iné, na to, čím nie je a na čo nemá, veľká vzácnosť.

V príbehu vystupujú piati študenti z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Bohémsky Marko, premýšľavý Viktor, ryšavá Nina, atletická Renáta a tučný filmár Jozef sa vyberú do peruánskej divočiny. Miestny chlapec ich zavedie na odľahlé miesto, ktoré mal v detstve rád a kde to vyzerá ako v raji. Raj sa však čoskoro mení na peklo. Vykreslenie pekla je omnoho intenzívnejšie ako popis neba, preto čitateľ rýchlo zabudne na tých pekných pár chvíľ, ktoré partia zažila pred príchodom na miesto.

Postavy fungujú filmovo. Sú tu prvky krásky, intelektuálky, lásky, aj tajného milostného trojuholníka, či dokonca  štvoruholníka. Prítomný je komický prvok v podobe Joja, ktorý aj v niektorých krízových situáciách zostáva trošku umelo nad vecou. Podobné črty má aj postava Marka, do ktorého sa inkarnoval samotný autor. Popis kanibalského pekla stavia na popisnosti a vizualizovateľnosti násilia. Autor ponúka aj akési vysvetlenie toho, prečo domorodci konajú tak, ako konajú.

Na knihe bolo zaujímavé aj to, že ju predchádzala masívna virálna kampaň. Románový hrdinovia dostali reálne tváre a na stránke www.nezvestni.sk po nich bolo vyhlásené pomyselné pátranie. Nezostalo bez odozvy, keď kampaň niekoľko ľudí zobralo vážne a študentov z UKF skutočne hľadali.
Stránka je jednoduchá, sú na nej popisy jednotlivých postáv, ich fotky, výška, váha, povahové vlastnosti. To všetko pomáha čitateľovi lepšie si vizualizovať postavy. Vízia, že sú za nimi reálni ľudia, dodáva fikcii punc reality.

Menej skúsení debutanti si volia skôr zahraničné reálie. Siahol po nich aj Mark E. Pocha. Sám sa vyjadril, že ľudia sa boja toho, čo nepoznajú a amazonská divočina je pre našinca mimoriadne záhadná. Pocha však zahraničné reálie prepojil s domácimi. Zasadil do nich slovenských študentov z nitrianskej univerzity a dosiahol tak unikátne spojenie cudzieho a nepoznaného so známym a takým, do ktorého sa čitatelia dokážu ľahšie vžiť.

Román má zopár slabších článkov. Niektoré menej sa hodiace archaizmy (riekol, opáčil), či prológ v štýle Star Trek-u. V príbehu vytŕča príhoda vraždy prostitútky pred očami Joja. Nič by sa nestalo, keby tam nebola, prípadne by viac fungovala ako výstražné varovanie pred tým, čo študentov čakalo. Mohlo byť použité aj klišé, v ktorom by prostitútka Joja veštecky varovala. Klišé je v texte priznané aj inde a Pochovi v románe funguje presne tak, ako v postmoderne má.

Krajina kanibalov z vydavateľskej stajne Hydra, je odvážny debut začínajúceho autora, ktorý sa usiluje vybočiť z dlhého radu svojich konkurentov. Robí to po svojom a snaží sa byť neprehliadnuteľný nielen prezentáciou, ale aj témami a formálnym podaním. O tom, že písať vie, svedčí aj minuloročná účasť vo finále súťaže Cena Béla, ktorá sa tradične udeľuje v rámci Martinus Ceny Fantázie najlepším hororovým poviedkam.