No poo

Som no poo. Nie, neprestala som kakať. A pevne verím, že to neznačí ani flirt s ezopičím odborom.
Začalo sa to takto. Stojím pred zrkadlom, v jednej ruke nožnice, druhá drží medzi prstami prameň vlasov a odhaduje 20 – 30 centimetrov. Bude to radikálny strih, lebo mám nervy.

„Prečo mám sakra na dovči vždy viac vlasov?“

Teda, viac ich, samozrejme, nemám, ale vyzerá to tak. A najlepšie vlasy mám vždy v Nórsku.

„Jak to je, doprdele, možné, že na Slovensku ich mám večne splihlé, tenké a vyzerajú ako keby ich bolo dokopy dvadsať?“
A potom sa rozhodnem dať im ešte šancu. No poo šancu.

Preskočím fázu, v ktorej hľadám vhodný šampón, lúštim zloženie rôznych výrobkov a potravinových doplnkov na vlasy a zisťujem, že dojčiace matky nič z toho nemôžu, nemali by, alebo je to minimálne v šedej zóne.
Ku všetkému ezo, homeo a k niektorým anti obvykle pociťujem silný odpor. Hlava nepustí. Bohužiaľ začala púšťať vlasy. Bez toho, aby som vedela, že aj túto oblasť si už ezáci ocikali a označkovali nálepkou no poo, som zo dňa na deň prestala používať šampón. Pripadala som si ako rebel a spočiatku to bola celkom sranda. Časom však mastnota z vlasov nešla dole ani po výraznejšom odmáčaní. Vlasy som mala ako hipík, mastné, špinavé, smradľavé, aj keď som ich denne oplachovala a máčala.

Prvýkrát v živote som bola kúpiť sódu bikarbónu. Narozdiel od šampónu som nemala tušenie ako je to balené a v akom oddelení to hľadať. Vysvitlo, že je to pri práškoch do pečiva a vanilkovom cukre. A tiež je to v sáčkoch. Tradá!
Takže, táto sóda bikarbóna sa zmieša vo vode v experimentálnom pomere a umýva sa ňou hlava miesto šampónu. Stiahne to mastnotu, ale nie úplne.
Prvých 5 – 6 týždňov má byť hlava furt mastná a potom sa to má vraj začať zlepšovať. Na to si ešte počkám. A hej, počkám si, lebo už teraz mi moje vlasy pripomínajú hustotou, formou a farbou vlasy z detských čias. Normálne sa točia, majú objem bez toho, aby som do nich vtierala tužidlo alebo inú blbosť, ktorá by to sľubovala. Končeky sú zacelené, bez toho, aby som na ne kydala olejčeky a kadejaké séra. Všetky tie uhladzujúce a vyživujúce kokotiny za super ceny mi spravili z vlasov tenučké, mastiace sa rovňásky so zvláštnou farbou. Jasné, kvalita vody tiež hrá rolu a tá naša, extra tvrdá, nie je bohviečo. Ale v kombinácii so šampónikmi je to brutálne kombo. Aspoň pre mňa teda. Tak uvidíme, či sa môj život zaobíde bez nich, alebo som si len strihla ľahučký flirt trendy prírodného veku.

foto: flickr