Myslím si, že to nie sú tanečníci

Poviedku so zaujímavým názvom, Myslím si, že to nie sú tanečníci, zhodnotil Karol D. Horváth.

Stretli sme sa na nábreží pri Eurovei. Sadli sme si na schodíky pri Dunaji a pod nohami nám prebehol veľký, vypasený potkan. Chvíľu sme ho pozorovali a rozmýšľali sme, či sa radšej nepresunieme o pár schodíkov vyššie. Atmosféru, vhodnú na debatu o hororoch dokresľovalo tričko s Hitchcockom, ktoré mal Karol Horváth na sebe, spolu s faktom, že sa ponáhľal dopísať dialógy k ďalším častiam Búrlivého vína.

Karol D. Horváth by mohol byť charakterizovaný rozličnými profesiami. Počas svojej kariéry pracoval ako šéfredaktor súkromného rádia, produkčný bábkového divadla, redaktor Slovenského rozhlasu v Bratislave, copywriter, či ako stály, aj hosťujúci dramaturg rôznych divadiel. Je autorom viacerých divadelných hier a dramatizácií. Zaujímavá je aj jeho autorská tvorba. Poviedky Karola D. Horvátha charakterizuje absurdita a humor. Záujmovo osciluje okolo aktuálnych spoločenských a popkultúrnych tém. Jeho hrdinovia sú ovládaní fantáziami a neraz veľmi nevšednými obsesiami. Príbehy sa odohrávajú v slovenskom prostredí, na pozadí ktorého privádza charaktery vybraných ľudí častokrát ad-absurdum a aj týmto spôsobom nastavuje zrkadlo súčasnej slovenskej spoločnosti.
Viaceré z jeho poviedok majú hororové črty. Karol D. Horváth bol preto ideálny na zhodnotenie hororovej poviedky o zombíkoch, ktorá je zo slovenského prostredia a nesie aj isté prvky humoru.