Fajnovosti

V tomto videokomentári Karol D. Horváth hodnotí to najlepšie, čo mu v MCF2015 prišlo pod oči. Bolo by toho aj viac, keby mi neskončil mobil. Ale zas, video vraj nemá byť dlhšie než sedem – osem minút, lebo ľudia viac neudržia pozornosť. A toto má vyše desať, takže…
Tento videokomentár je prvá časť konkrétností od Karola D. Horvátha a pribudne ešte ďalšia. Možno aj po vyhlasovaní finalistov. Síce to už nebude až natoľko dramatické, ale som si istá, že autorov bude zaujímať názor porotcov na ich diela aj keď to už ďalej nedotiahnu.
O poviedkach nehovorí v poradí podľa počtu bodov, ale všetky spomenuté diela od neho dostali vysoké hodnotenia a majú finálový potenciál.

Viem si predstaviť tie očakávania – dá tú moju? Ak ju dá, tak následný nával radosti a hrdosti a azda aj potreba okamžitého zdieľania s niekým, s kýmkoľvek, ale potichu, nech sa to, nedajbože, nepokazí. A ak nie, tak sklamanie, otázky, či ste vy horší, nádeje, že šak snáď povie nabudúce, hlas rozumu o tom, ako jeden názor vlastne nič neznamená, či ega, že vaše dielo je určené onakvejším čitateľom…

Vyzdvihnutých bude len pár, do finále pôjde len päť, ale dobrých je omnoho viac. Hádam až priveľa. Ďalší krok by mohla byť nielen edukácia autorov, ale aj čitateľov, aby neohŕňali nos nad domácimi produktami. Mala by vzniknúť podobná kampaň ako pri potravinách. Čosi ako literatúra z nášho regiónu. A mali by sme si ju podporiť. Nie preto, lebo národovectvo a imaginárna príslušnosť k nejakému celku. Ale z čisto racionálnych dôvodov – lebo to, čo sa robí doma, je častokrát brané s predsudkami a podceňované štýlom „nikto nie je doma prorokom“. Pritom kvalita je minimálne podobná, ak nie rovnaká (až lepšia) ako tá zahraničná. A ak si ju podporíme, nezakape.

Foto: pixabay