Ale hej, fakt ste dobrí
Aj keď je tento videokomentár pochvalný, nie som si istá, či autorov poteší. Marianu Čengel-Solčanskú počas porotcovania v MCF2015 prekvapilo najmä to, koľko ľudí u nás vie písať. Takže na jednej strane super – pochválila vás, na druhej strane je trochu blbé to, že konkurencia je dosť brutálna. A nespí. Zlepšuje sa. A počet publikovaných poviedok a kníh je limitovaný. Aj schopnosť osloviť čitateľov. A ešte tá stará známa klasika, že Slovensko je malé… Mariana Čengel-Solčanská si MCF2015 pochvaľovala. Je to zrejme podobne ako s vínom. Niektoré ročníky sa vydaria a zostanú archívne. A iné… Možno je to tým, že súťaž tentokrát oslovila aj inú skupinu autorov. Viacerí „klasici“ a „stálice“ si dali pohov, nastúpila nová krv, ktorá vlastne vôbec nemusí byť až taká nová. Autori sa prestriedali. Ku slovu sa dostali aj tí, čo si dali predtým pauzu. Možno sú z iného prostredia, možno trošku oddýchnutejší, rozhľadenejší, dozretejší, sčítanejší… A podkutejší. Naučili sa, čo zaberá. Na porotcov, na čitateľov a čo sa celkovo očakáva v tejto súťaži. S čím majú šancu zabodovať u poroty a prípadne aj v hlasovaní v SME. Lebo v každej literárnej súťaži sú očakávania rozdielne. Dokonca aj v rámci jednotlivých žánrových súťaží rezonujú rozdielne veci. A možno je to s tou tohtoročnou kvalitou celé len náhoda, možno diela len viac ulahodili konkrétnym porotcom a žiaden ďalší dôvod v tom hľadať netreba. Zaujímavé bude, ako situáciu zhodnotia porotcovia jednotlivých žánrových podsúťaží, ktorí to vedia porovnať z dlhodobejšieho hľadiska. Ivan Harman z vydavateľstva Artis Omnis, ktoré udeľuje Cenu Béla mi už však spomenul, že tento ročník je odlišný a kvalitnejší než predošlé. Spomedzi všetkých poviedok Mariana Čengel-Solčanská vyzdvihla konkrétne len jednu. Nevypovedá to však o jej hodnotení. A mimochodom, šancu zaujať majú skôr tí, ktorí vymakali úvod a prvú stranu. Tá zväčša rozhoduje o osude celého nasledujúceho textu. Niekedy aj o dočítaní.
Foto: pixabay |