817 slov

Tak sme to zas projeli. Nemyslím MCF a nie je to ani narážka na výsledok. Síce ho už poznám, ale do 16.11. platí moratórium, takže to, čo viem, si nechám pre seba. Tentokrát si dovolím o MCF nepísať. Tak dobre, trošku pred koncom.
Mala som na mysli zápas Slovan – Dynamo, 2:3. Ale dobré to bolo. Chlapci boli snaživí, bolo vidno, že veľmi chcú, najmä Roman. A rozhodcovia pískali tak, akoby mali schopnosť poznať budúcnosť a vedeli vopred, ako to celé dopadne. Fakt. Bola som tam a párkrát ma aj zodvihlo z tapacírovanej stoličky. Dynamo je velice fajný kúzelník!

Jedlo tentokrát nebolo nič-moc, ale premohla som sa. Využila som svoj zvláštny dar vnoriť sa do spoločnosti a zostať nepozorovaná. Pán Nezavadzajtetu sedel pri stole s Neeštébakom prenasledovaným ako Havel. Ako správny znalec zapíjal šáňo citrónovým pivom. Bolo tam plno. Nechýbal ani pán K. V jeho spoločnosti znova nenápadne osciloval homosexuálne pôsobiaci metrosexuál s krytím manžela známej asitanečnice. Prepadla ma škaredá myšlienka, že je na tých hnusných klebetách hádam predsalen čosi pravdy, ale hneď som ju zavrhla. Pán K a pán… nie! Neexistuje! Sú predsa ženatí!

Tentokrát už neboli žiadne šľapky, spoločníčky, neboli tam ani ženy, či nebodaj biznismenky. It’s a men’s world… Netreba šíriť žiadne nadsadené reči o rovnosti pohlaví, je to mužská hra a ženy si v nej neškrtnú. Je to skrátka tak. A to, že tentokrát už nevzali ani baby znamená, že sa tam piekli onakvejšie koláčiky. Pán K sa dokonca neobzrel na štadión ani vtedy, keď dal Slovan vyrovnávajúci gól na 2:2. Zaujímavé, lebo inokedy zanietene sleduje, gestikuluje, komentuje a vraj už aj búchal do skla. Ale teraz to bolo o inom. Riešil sa biznis.
Bol tam pán S, ktorý má ekonómiu v malíčku, pán so znakom NATO na saku a niekoľko hipstersky pôsobiacich podnikateľov. Len pár metrov pod nimi klepkali do compov novinári. Nejde mi do hlavy, prečo nejakí investigatívec nezainvestuje dvacku a neprepašuje sa do zóny pod VIP sektor, kde by ich mal všetkých ako na dlani. Otočil by sa chrbtom k ľadovej ploche a už by len sledoval, ktorá ruka vkĺzla do ktorej, následne by to checkol na foafe a zistil by, kto daný zápas skutočne vyhral. Ale mne nejde do hlavy veľa vecí. Napríklad ani to, prečo pred každou reláciou na programe Spektrum Home dávajú varovanie, že pořad není vhodný pro deti do dvanácti let. Možno sa obávajú, aby si tí parchoši nezačali húfne vynucovať prerábky detských izbičiek, prípadne aby sa sami nepustili do demolácie…

Keď som videla vyše desaťtisícový dav dupať, pískať a revať z plných pľúc, napadlo mi, či tí páni so širokým svedomím skrývajúci sa za sklom pri pohľade na tú parádu občas nepocítia tras ritného venčeka. Či im myseľ nerozvibruje náhly záchvev pochybnosti – čo ak mi tá lúza dole predsalen raz za všetko nakope riť? Ale asi nie. Páni vyzerali mimoriadne spokojne a sabeisto. Dokonca pôsobili akosi hrdo. Vyčlenní od ostatných, s večným sartrovským vedomím o pekle, ktoré sú tí druhí.

Na štadióne vedľa mňa sedeli nemeckí džentlmeni s potomkami, ktorí svojimi rozkošnými polepenými ručičkami obchytávali všetko naokolo (tí džentlmeni). Za mnou to vo veľkom rozjel pán vo vínových nohaviciach, žltej košeli a tmavomodrých semišových mokasínach. Možno ešte pred rokom by vyzeral ako k…, ako klaun, ale teraz bol za fešáka. Bol opitý zbohatlíckym spôsobom. Pripomenulo mi to známeho, ktorý mi už dávnejšie na jednej akcii vysvetlil: „Človek sa predsa musí vedieť slušne správať aj keď si už stihol trochu vypiť“ a hneď na to sa decentne vyvracal do ľavého rukávu saka.

Ďalší zápas bude až 13. novembra. Nebudem tam, pretože budem inde. V Martinuse v Cubicone sa budem pýtať dvojhlavej Hydry ako vznikla a čo už stihla vyprodukovať. Zaujímavý príbeh o tom, ako sa dá spraviť zo záľuby čosi viac a vtiahnuť do nej ďalších…

Marek Kolcun včera úspešne zvládol interview pre RSI. Rozhlasová hra je zas o kúsok bližšie k realizácii. Zatiaľ počítame s tým, že jednej z hlavných úloh sa svojim mocným hlasom znova zhostí Ludwig Bagin. Ďalšiu rolu by mal stvárniť Martin Melo. Ku hre vznikne aj originálna hudba.
Do scenára sa oproti pôvodnej verzii dopisovali dve scény, ale hra bude viac-menej podľa nezmenej predlohy poviedky Mareka Kolcuna Nezvaní.
Spomedzi textov, ktoré tento rok súťažili v Martinus Cene Fantázie si vyberieme ešte jeden a spracujeme ho podobným spôsobom na Vianoce.

Jeseň mi napadala do vlasov a chrípka ma poláskala zimnicou. Ale už je dobre. Z prebytku energie by ma však stále upodozrieval málokto. Dnes ráno som absolvovala fotenie do článku a bolo to až prekvapujúco v pohode. Najprv som sa cítila trochu čudne, ale keď sa ma jeden z návštevníkov spýtal, či som Vica Kerekes, tak som si povedala, že som. Fotili sme v Martinuse v Cubicone. Dúfala som, že ráno tam ešte nikto nebude, ale omyl. Takmer ihneď po otvorení sa tam nahrnuli ľudia. Ani sa nečudujem, je tam fakt príjemne a tak akosi inak. Aj preto sa tam budem odteraz objavovať minimálne raz za mesiac.