112

kniznica

Ďalšia poviedka nemá natoľko zaujímavý názov, aby sa vďaka nemu prebojovala medzi adeptov do videohodnotenia. Napriek tomu bola vybratá. Podarilo sa jej to kvôli tomu, že je to kratšie, lepšie sci-fi.
Cca 15 000 znakov, plus fakt, že som ju už obodovala a v mojom hodnotení patrí k tým lepším (aj keď som si myslela, že je to horor) spôsobili, že na hodnotenie bola tentokrát zvolená poviedka číslo 112 – Musíš ísť. Kratšie texty majú veľa výhod. Žiadanosť do videohodnotení je len jednou z nich.

Názor na ďalšiu z poviedok súťažiacu v Martinus Cene Fantázie 2014 povedal Michal Brat. Michal je marketingový manažér kníhkupectva Martinus.sk a aj vďaka nemu sa z Ceny Fantázie stala Martinus Cena Fantázie. Vyštudoval žurnalistiku a mediálnu komunikáciu a pracoval aj ako copywriter. Sci-fi a fantasy sú jeho obľúbené žánre, zbiera ich a ilustračná fotografia je ukážkou z Michalovej knižnice.

komentárov: 8

  1. una

    Ono to je asi večná dilema autorov,či staviť na originalitu, alebo osvedčené klišé, však?

  2. Neviem… podľa mňa je vždy lepšie nestavať na klišé, vyhýbať sa prázdnym frázam a floskulám 😉 A ak si aj adoptovať známy námet, poňať ho nejak svojsky a novátorsky, niečím ho ozvláštniť. Veď v konečnom dôsledku, všetko tu už bolo a autorské majstrovstvo netkvie ani tak veľmi „v čom“, ale v „ako“ 🙂

  3. čitateľ

    Ešte by ma zaujímalo, čo je dnes „originálne“ ? Ak tak myslíš témy – ktoré sú zabudnutejšie, neznámejšie alebo sa zriedka vyskytujú, tak rozumiem. Ak myslíš niečo celkom nové a neokukané, klobúk dolu :D.
    A Klišé ehm… Súhlasím, že jeho achilova päta presne v tom, „AKO“ sa spracuje :). Pretože pokojne môže zajtra prísť nový príbeh o Drakulovi. Pôjde o to ako bude spracovaný, čím okorenený, čím zaujímavý a podobne, teda akosi dohromady výsledne : ako bude „čítavý“ :).
    PS: Dnes vieš každé dielko k niečomu prirovnať, v každom nájdeš čosi od iného autora a z iného diela ( čo je prirodzené, lebo sa každý lepší autor musí byť v prvom rade „sčítaný“ ), ide presne o to, čo tam dáš svoje, čím ten príbeh /zápletku/ podáš inak alebo aj čím sa stane atraktívny pre čitateľa. Myslím inak – podávaný Tvojim rozprávaním – osobitým pohľadom.

  4. abcdefg...

    nieje tak trosku aj ulohou zanru SF hladat nieco co este nieje a respektive este len mozno bude ? 😀

    napriklad ako sa ohanali pravnici zo tamtunga ze zariadenie podobne tabletu bolo uz pouzivane v prvej Vesmirnej odyssey a nieje to vynalez jablcka 😀

    PS: pekna zbierka kniziek 🙂 tiez na svojej pracujem ale ked to co hladam sa povecsine blbo znaha :-/

  5. To je pravda. Sci-fi je špecifické práve v tom, že v ňom záleží aj na tom „čo“ a nielen „ako“. Je to tak trochu veštenie, predvídanie, špekulatívne utváranie niečoho, čo sa častokrát v budúcnosti ukáže ako samozrejmosť a realita. A potom sa človek spätne čuduje ako je možné, že to už vtedy ktosi vedel a popísal.
    Áno. Jednou z úloh sci-fi je práve pokúšanie sa o to, prísť s niečím novým a objavným.

  6. čitateľ

    Ó ano, nepopieram…. Napríklad aj žáner hardscifi ešte môže priniesť naozajstnú originalitu, no tam sa už vyžaduje čosi viac ako sčítanosť, aj hlbšie naštudovanie problematiky :D.

  7. Trian

    Pekným príkladom je nový film Dracula. Aspoň trailer vyzerá super, uvidíme čo film, ale je to nové poňatie 100x spracovaného príbehu.

  8. abcdefg...

    No neviem ci drakula je ten pravy pribeh…kniha bola fajn. Nasledne spracovania sa snazili aspon drzat originalu. Nasledne uz bol iba drakula postava a uplne sa dej menil….az to skooncilo tak ze ked sampovie drakula kazdy vie ze je to ujo co cica krv ale skoro nik necital knihu. To iste 20 000 mil pod morov . skoro kazdy pozna ale nik necital. A to sa v poslednej dobe cast deje. Zoberie sa hrdina alebo nieco specificke z diela a vari sa odznova. Ale nik necital original…respektive kazdy pozna hlavneho hrdinu pribehu ale knihu necital…

Pridať komentár