Zlé a ešte horšie

Ecce homo

Čítanie tejto pätice som mala zjednodušené o jeden text, na záver ktorého sa autor podísal. Celkovo to však bola slabšia várka.

Poviedka 113.
Zaujímavá myšlienka. Svedčalo by jej absurdnejšie poňatie. Niečo totálne bláznivé. V takom prípade by nepôsobilo rušivo ani to, že na začiatku hrdinka účinky lieku reklamovala, ale v záverečnej scéne sa zistilo, že práve „odštiepenie“ bol de-facto želaný efekt. Tento rozpor som nepochopila. Aj keď si hrdinka nečítala príbalový leták, podľa reklamy v závere musela vopred vedieť do čoho ide. A čakala niečo iné. Absurdita poňatia by nepripustila ani ďalšie vynárajúce sa motívy – ak by niečo také existovalo, bolo by to pravdepodobne využité diametrálne odlišným spôsobom. Vytvárali by sa tak sluhovia, vojaci, robotníci, prostitútky, nie „osobní kamoši“. Naozaj výborná téma a ak by bola uchopená abstrakte a „umeleckejšie“, mohlo to byť to najlepšie v celej súťaži. Slušne napísaný text s prevedením, ktoré kĺzalo po povrchu. Trošku vyššie body.

Poviedka 114.
Hrdina policajtom vôbec nemusel povedať to, čo si predstavoval. Stačilo im ukázať list, sms-ky, opísať udalosti z predošlých dní. Ak by svoj strach myslel „vážne“, mal podniknúť najprv racionálne kroky. Aj znovu vymeniť zámku. Áno, bolo jasné, že je to celé nereálne, ale ak to chcel autor hrať na dve strany, mala mať poviedka aj punc racionálnej logickosti. Takto som si pri čítaní len hovorila, že hrdina je debil, keď sa správa tak, ako sa správa. Psychologický horor so slušnými scénami a napriek sľubnému začiatku, s priveľmi priamočiarou pointou. Bavil ma opis obete a hrdinovho strachu pri prvom príchode domov. Zbytočne dlhé, ale OK. K hodnoteniu sú aj adekvátne body.

Poviedka 115.
Rob, Tomi, Michael, Mia – načo? Čo by sa bolo stalo, keby dal autor hrdinom lokálne mená? Veď píše pre lokálnych čitateľov. Na tom, kde sa príbeh odohrával, absolútne nezáležalo, takže tie mená nechápem duplom. Už sa opakujem, ale nerozumiem tomu nútenému amerikanizmu v domácej tvorbe. Mám dojem, že podobný, ako záver poviedky, bol aj jeden z „testov“ v Saw. Koniec-koncov, poviedka naň aj explicitne odkazovala, takže to tak zrejme bude. Zdĺhavý text so zlou štylistikou, častými chybami a bez zaujímavejšieho nápadu odo mňa dostal nízke body.

Poviedka 116.
Vyradená záležitosť s podpisom za záverom, pred ktorým nechýbal copyright. Najprv som si povedala, že už len za snahu autora zúčastiť sa, si text prečítam a zhodnotím ho mimosúťažne. Ale už po niekoľkých vetách som mohla skonštatovať, že ak to bol pokus o vtip, tak to bolo totálne mimo. A ak nie, pokiaľ to autor náhodou predsalen myslel vážne, mal by si nájsť asi inú záľubu. Fakt, že sa podpísal a jeho poviedka je vyradená pre nesplnenie súťažných kritérií, je pre autora v tomto prípade dobre. Reálne hodnotenie by bolo pravdepodobne najdrsnejšie v súťaži.

Poviedka 117.
Začalo sa to ako peknučké, rozprávočkové rozprávanie v štýle Pána prsteňov, s dôrazom na trpaslíkov. Bolo tam priveľa podivných vsúvok, oddelených vo vetách pomlčkami. Vety boli častokrát príliš dlhé. Pomohlo by ich krátiť a rozdeľovať. Po dočítaní záveru som si povedala – to bolo všetko? Obávam sa, že túto rozprávku by neocenili ani deti. Autor pointu vyslovene zanedbal a priveľmi sa sústredil na opisné vykreslenie okolia, historického pozadia postáv a ich vzťahov. Príbeh to akoby ani nemalo. A koniec znova raz poukázal na to, že dielo bolo zjavne zamýšľané ako dlhší text. Boli tam chyby, nebolo to dostatočne svižné, ani dramatické, nemalo to dobrý príbeh. Postavy a prostredie však boli dostatočne farbisto opísané, vizualizovateľné a v dlhšom útvare by mohli mať šancu zaujať určitú skupinu čitateľov. Ako poviedka slabšie.

komentárov: 9

  1. no, dufal som ze sa najdem v inej varke 😀 hadam o rok to bude lepsie …

  2. Musím povedať, že toto je asi najvtipnejší a najvýstižnejší (čo sa týka témy, nie poviedok konkrétne) ilustračný obrázok k príspevku 😀

  3. Po takýchto komentoch sa cítim fakt zle. Akoby som dieťaťu rozkopla pieskový hrad… Ak ti to pomôže, je to len názor jedného porotcu. Možno to tí ďalší budú vidieť celkom inak…

  4. V stoštrnástke sa teda nezhodneme. 🙂 U mňa patrí zatiaľ do top dva najlepších hororov. Ale ešte nemám prečítané všetko.

  5. Nádej pre autora zostáva 😀

  6. Popravde, dosť by ma prekvapilo, ak by ostatní porotcovia mali tak diametrálne odlišné názory 🙂 Ale určite si s tým nelám hlavu, žiaden hrad si mi nerozkopala, bola to prinajlepšom zatuchnutá chatrč z piesku 😛 Samozrejme, že asi každý autor dúfa v čo najlepšie hodnotenie ale kritika ho aspoň naučí držať sa radšej pri zemi… Podobne aj ja, hoc som dúfal v lepšie hodnotenie, pripravený som bol na všetko. Jediné čo ma možno trocha prekvapilo je, že spomínaš časté chyby – to ma trocha mrzí, lebo ak myslíš gramatické, tak práve tých som sa chcel vyvarovať, keďže to pokladám za základ akejsi úcty k čitateľovi (tak teda sorráč 🙂 ). Čiže ešte raz – zle sa nemáš prečo cítiť a prajem veľa síl na zvyšné poviedky…

  7. 115? Ak chceš, pošli mail a napíšem ti, čo som si pri tvojej poviedke zaznačila do zápisníka. Aj keď som ti už poviedku zhodnotila, tak kvôli pravidlám súťaže napíš bez mena.

  8. Mám to presne rovnaké. Aj keď som sa chcel nájsť v inej várke, treba tiež povedať, že hodnotiaci nie je za kvalitu diela zodpovedný a radšej to dostať priamo do očí a poučiť sa, než zaobalené cukrom a nič si z toho nevziať.

    A takisto som sa zarazil, že tam mám chyby – takisto som sa snažil gramatickým chybám vyhnúť, niekoľkokrát som si to aj po sebe prečítal, až mi začala vlastná poviedka liezť na nervy ( 😀 ), takže neviem, či tými chybami sú myslené, len gramatické alebo aj štylistické a pod.

  9. Ak chceš, pošli anonymný mail s číslom poviedky a napíšem ti konkrétne, čo som si pri jej čítaní pozapisovala.

Pridať komentár