Som v tom!
![]() Veci sa dejú. A tak je to dobre! Dnes som si uvedomila, že som organizátorka Martinus Ceny Fantázie. V poslednej dobe to píšem do mailov pod svoje meno čoraz častejšie. Spočiatku mi to pripadalo také akési cudzie. Akoby to pod to meno a nad moje telefónne číslo nepatrilo. Ale dnes mi došlo, že som v tom. Akože jéééj, ja fakt organizujem súťaž. Aké milé! V realite to znamená, že rôznym ľuďom dookola opakujem pravidlá a vymýšľam, ako a čím by sa súťaž mohla stať väčšou, lepšou, zaujímavejšou. A ono to ide akosi samo. Zistila som, že ľudia chcú byť súčasťou niečoho kreatívneho, nezištného, netradičného, so štipkou bláznivosti, že mnohí chcú baviť, ale aj byť bavení a chcú prispieť tak, ako vedia a môžu. Na Slovensku stále nemáme Lema, bratov Strugackij (bohvie, ako sa to skloňuje, azda by bolo správne „nemáme bratov Strugackovcov“, ale to znie blbo), Bradburyho a prekvapivo zisťujem, že viacerým to vadí. Stretla som sa s ľuďmi, ktorí by chceli cítiť národnú hrdosť za to, že od nich vzišiel skutočne dobrý autor fantastiky. A ako povedal na poslednej besede Miloš Ferko, ešte takého nemáme. Čakáme, kým sa objaví. Áno, sú tu isté mená, ktoré by obstáli azda aj v preklade, ale nie je to Neo. Na vyvoleného sa čaká. A toho vyvoleného môže objaviť práve Martinus Cena Fantázie. Ako nás naučili známe fantastické príbehy, vyvolený je zväčša nenápadný. Je z davu a ani sám o sebe si nemyslí, že by to mal byť práve on. Odhalenie býva prekvapivé a spočiatku nejednoznačné. Ale nakoniec sa ukáže, že znamenia boli pravdivé a že výnimočnosť sa chtiac-nechtiac prejaví. Vzrušujúce je nielen byť vyvoleným, ale aj byť toho všetkého súčasťou. Začalo ma to baviť. A keď ma niečo baví, tak sa do toho vložím. Z vloženia sa vyvstalo zopár zaujímavých vecí. Mám nutkanie rovno to všetko vykvákať, ale zdržím sa. Predsalen… nepatrí sa takto, vopred…. Všetko má svoj čas. Eugena Gindla – šéfredaktora časopisu Kozmos, poznám už od decka a mám dojem, že aj on ma ešte stále berie viac-menej ako decko. Včera sme spolu sedeli a porozprávala som mu o súťaži, o rôznych súťažných podžánroch, o rôznych autoroch, s ktorými som sa stretla, prípadne nestretla, o aktivitách, ktoré sa rozbehli a bavili sme sa aj o jeho momentálne obľúbenej téme – dystopii v literatúre a vo filme. A ako sme tak kecali, spýtal sa ma, či si s ním nedám becherovku. Touto diskusiou som konečne povýšila do pozície dospelých. A keby ste vedeli, kto bude v porote! Ale veď to sa dozviete už zhruba za mesiac. Je to velice fajné zloženie. Tí ľudia budú čítať to, čo možno práve teraz napíšete, alebo čo ste napísali, budú nad tým premýšľať, možno ich to nejak ovplyvní. A dajú vám za to body. Možno už v polovici mája prezradím tú Ďalšiu vec, ktorou sa súťaž stane väčšou, lepšou a zaujímavejšou. Ešte ponaťahujem. A pre istotu si všetko stokrát vopred overím, aby som niečo nezradila skôr, ako sa patrí. Veci sa totiž vedia vyvinúť rôzne. Napríklad taká rozhlasová hra na Veľkú noc nebude. RSI sa rozhodlo pre tradičnejší obsah. Možno si to niekto kompetentný preložil a zistil, že „iný pohľad na zmŕtvychvstanie“ v podobe Zombieslavy vysielanej minulú Veľkú noc, nebol práve tým, čo si pôvodne predstavoval. A tak teraz nechceli riskovať. S porotcom z ľudu sa to má tak, že stále nevieme. Záujemcovia sú a čas ešte tiež. S Ivanom sa rozhodujeme a verím, že ten, koho vyberieme, bude dobrou súčasťou porotcovského tímu. Ostatní porotcovia sú už totiž jasní (ak sa niečo náhodou neprihodí). A čo by som tak ešte? Aha! O sociálnych sieťach som chcela. Nie, nie som na fb. Hej, bola som, skúsila som, dokonca zopár rokov, na chuť som tomu neprišla, skôr ma to začalo otravovať a protestne som sa kvázizmazala. Ale inak je fb strašne super a samozrejme najsuper je likeovať MCF. Začiatkom mája sa hádam začnem venovať aj eknihe. Poviedky som si vybrala už dávnejšie, takže vyvoleným napíšem, texty skorigujeme a spáchame niečo predajné. Blog mi rastie, už som v tom celkom dlhú dobu. Nedá sa to nevšimnúť. Všimla si aj Isifa a poctila ma prívetivými vetnými konštrukciami s poslednou vetou, že mimosúdne vyrovnanie je v záujme všetkých. A tak sme sa vyrovnali. Som hrdou majiteľkou balíčka fotografií a ich lincencií, ktoré som nakúpila tak, ako dôchodcovia nakupujú ponožky s aloe vera, hrnce a dovolenky, lebo ak by nekúpili, bolo by horšie – princíp všetkých výpalníkov. Ale ak je to znak, že môj malý, nekomerčný, súkromný blog stojí za pozornosť Isife, tak nech! |
O skloňovaní Strugackých bola kdesi debata. Keďže ruská prípona -ckij je ekvivalentom slovenskej -cký (napr. Medvecký), tak sa väčšina uzniesla, že Strguackí, -ckých, -ckým, -ckými je tá správna podoba.
Každopádne, to o neexistujúcich veľkých slovenských dielach scifi a fantasy povedal Miloš Ferko veľkú pravdu. Fantasy sa v jej najpopulárnejšej podobe brodí plytčinami historizujúcej akcie, scifi sa nedarí vymaniť zo škatuľky pre mladých technikov.
Čo s tým spraviť? Pravdupovediac neviem, ako by nejaké spojené úsilie slovenského fandomu mohlo tento deficit zaplniť. Najprv sa musia zjaviť ľudia, ktorí tie veľké diela napíšu. A musia do nich vyrásť.
Úlohou fandomu je mať nachystanú pôdu, plnú živín, a zároveň byť pripravený rozoznať medzi burinou ušľachtilý kvet. To je najťažšie. Koľko kvetov burina zadusila alebo skončili vytrhnuté spolu s ňou (či namiesto nej) v komposte? Najistejšie je nepretŕhať priskoro a dávať šancu čo najväčšiemu počtu bylín. Je to zložité, náš záhon je malý a aj záhradníci musia z niečoho žiť. Ale usilovať sa je našou povinnosťou, pretože výsledok za to stojí.
Hej? Používa sa normálne, že Strugackí? Ja som to ešte mrkla pri písaní na wikipédii – http://sk.wikipedia.org/wiki/Arkadij_a_Boris_Natanovič_Strugackovci a akosi sa mi to podľa tohto zdroja nepozdávalo.
No… áno. Neprehliadnuť vyvoleného, keď sa objaví… Ale ak je to fakt Vyvolený, tak sa prehliadnuť nebude dať 🙂 Resp. aj keď bude prehliadnutý, nájde si cestičku, ako splniť svoju misiu a dostať sa na výslenie. Petože je to skrátka Vyvolený!
Hej, sme malá krajina, výber nie je taký široký ako v Rusku, či Poľsku, ale píše veľa ľudí. Majú šancu presadiť sa, trh je hladný, pýta si to a napriek tomu, že píše kde-kto, relevantná konkurencia nie je v skutočnosti príliš široká. Super podmienky na to, aby sem vtrhol niekto, kto urobí poriadnu búrku v pohári v vody 🙂
Frank Herbert ponúkol Dunu viac ako dvadsiatim vydavateľstvám, všetky mu ju odmietli. Nakoniec vyšla v Chilton Books, známom skôr vydávaním opravárenských manuálov na autá.
Nikto nie je vyvoleným predtým, než sa stane vyvoleným. Kwisatzom Haderachom sa môže stať len ten, kto podstúpi celý proces. No jeho výsledok určite nemá vo svojej moci. Tí, čo majú viac odvahy než schopností, skúsia a skončia v prachu. Tí, čo majú viac schopností než odvahy, môžu podľahnúť vábeniu bezpečnejšej cesty kompromisného komerčného úspechu.
Vyvoleného musia objaviť ostatní, musia ho podoprieť a vyniesť na svetlo. Bez toho sa nikto z ľudí vyvoleným nestane.
Hmmm, súhlas, pekne povedané 🙂
bude to Strugackych 🙂
ja suhlasim s Ashom. Je len malo narodov, ktori maju niekoho ako Lema, a malokedy sa to podari v nasich casoch. Cesi napr. najnovsiu trilogiu Kadleckovej konecne povazuju za dielo, kde uz nemusia pouzivat vyhovorku „vsak je to nase, tak to pochvalim“. Naposledy bol u nich takto asi Nesvadba v 70. rokoch. Predtym az Capek. Poliaci mali Lema a po nom az Sapkaca. Rusom tiez par desiatok rokov trvalo, kym po Strugackich prisiel Lukjanenko. Frncuzi nemali po Verneovi v podstate nikoho vseobecne znameho, Nemci ani toho prveho (ak za neumyselnu sci-fi nepocitame Maya :)).
Ano, ani my sme nemali ani toho prveho, ktory by tu vseobecne vzbudil zaujem o fantastiku (Zarnay sa nepreorientoval na dospelych, ked jeho citatelia dorastli, co je trochu chyba). V nasej fantastike je ale momentalne schopny mat dobru citanost fakt iba Duro. A ktovie, mozno cez tie historicke veci nejakych ludi k nasej fantasy pritiahne.