Priemer a podpriemer

Prečítala a zhodnotila som ďalšiu päticu poviedok, uchádzajúcich sa o finančné aj nefinančné výhry v súťaži Martinus Cena Fantázie.

V poviedke hodnotím príbeh (téma, ktorú si autor zvolil), kreativitu (spôsob, akým tému uchopil a rozvíjal), formu spracovania (štylistika, členenie textu, gramatika) a osobný dojem, v rámci ktorého rozhoduje, ako mi text sadol. Za všetky kategórie udeľujem body 1 – 10 a výsledné hodnotenie je priemerom z týchto čísel.

Čítala som znova „na preskačko“. Číslovanie pri poviedkach nie je reálnym číslovaním poviedky podľa jej prijatia do súťaže, ale označuje poradie, v ktorom som ju čítala ja.

Poviedka 6.
Fantasy poviedka s čarodejnicou, kde je dobré aspoň to, že je v nej málo postáv. Dej pôsobí chaoticky a vyznieva tak, akoby ho písalo dieťa. Verím, že mu moje hodnotenie nevezme spisovateľské ambície, lebo na dieťa (tak do 12 rokov) to bolo super. V prípade vyššieho veku autora, by som sa už zamýšľala nad inou formu záujmovej činnosti, ako nad písaním. Rýchly vývoj pomerne obšírneho deja poviedke nepomohol, rovnako ako ani klišé kompiláty zrecyklované zo známych kníh a filmov. Nič zaujímavé, odlišné, iné… Ale aspoň to nebolo dlhé. Podpriemer.

Poviedka 7.
Detektívne sci-fi so slušným nábehom. Radosť z čítania sa začala vytrácať v momente, kedy sa poviedka zmenila na survival emzácku apokalypsu. Ako téma môže byť, ale nie v tomto prevedení. Bavili ma mená hrdinov, prekážalo mi zbytočne exotické prostredie. Poviedka sa menila na neosobnú, nevtiahla ma, správanie sa postáv som miestami považovala za nelogické, chýbal mi skutočne vzrušujúci moment, pri ktorom by som si povedala – toto je vážne dobré (nepomohol ani naznačený sex). Za nebabranie sa s hrdinom prihadzujem bod. Priemer.

Poviedka 8.
Autor nedostatočne rozlišoval rozprávača od hlavného hrdinu. Poviedka bola písaná v 3. osobe, ale rozprávač nemal problém zanadávať si, akoby bol v pozícii hlavnej postavy. Autor skákal z minulého času do prítomného, občas aj v rámci jednej vety. Ľubozvučné slovíčka striedal slang, čo prispelo k nekonzistentnosti poviedky. Pozitívom bolo slovenské a uveriteľné prostredie, ktoré robilo dej predstaviteľnejším a prežívateľnejším. Z hororu, ktorý mohol kľudne skončiť spolu s hlavným hrdinom, sa vykľula detektívka. Prečo a načo? Vyšetrovanie na záver prebiehalo absolútne nelogicky, až tupo. Druhá polovica poviedku potiahla definitívne nadol. Hodnotenie jemne podpriemerné.

Poviedka 9.
Poviedka v 3. osobe v prítomnom čase spravila z rozprávača opisovača. Text sa čítal ako scenár a vyznieval neosobne – možno to bol zámer. Vytvárali ho detailné opisy rôznych, na seba nenadväzujúcich scén, ktoré pôsobili ako obrazy. Poviedka vyznela ako nemý film. Absencia dialógov vo vzťahu postáv bola trochu mätúca, ale v konečnom dôsledku účinkovala zaujímavo a pomohla atmosfére medzi hrdinami. Príliš dlhé opisy evokujúce zábery kamery, pôsobili časom nudne. Napriek tomu mala čosi do seba a celkový dojem som z nej mala lepší, než z predošlých. Hodnotenie v úrovni vyššieho priemeru.

Poviedka 10.
Dobre premyslený úvod ničila zlá štylistika niektorých viet. Atmosféra vystavaná slušne. Textu by pomohli gramatické a štylistické úpravy, ale to sa dá vychytať. Prvoplánová hororová poviedka (ako aj jej názov), so zaujímavou atmosférou a hrdinom, ktorého mi bolo ľúto. Lepší priemer.