Pohľad zvonku

LLAP

Bola som na Istrocone, či Parcone. Asi na oboch. Minulý rok som na takom bola prvýkrát a bolo to… ťažko sa opisuje, aké to bolo, keď to človek nemá s čím porovnávať. Prekvapilo ma to. Tento rok to už bolo lepšie, ale tie deti v pornooblečkoch by som stále bila, keby som bola ich rodič. A asi by nebolo od veci zbiť aj tých rodičov.
Ale o inom som chcela. Nezdržala som sa dlho. Na jednej diskusii som bola za katedrou a na ďalšej pred ňou. Obe, a vlastne celá akcia na mňa spravila taký dojem, že je vesmírom samým o sebe a pre seba. Je o ľuďoch a pre ľudí, ktorí sa poznajú. Hovoria si navzájom to, čo by si mohli povedať aj na pive. Vlastne sa len medzi sebou informujú a prekárajú sa. A azda sa aj snažia tromfnúť. Poznajú sa zväčša celé roky, respektíve dlho, žijú fantastikou a nemôžem sa ubrániť dojmu, že akosi ustrnuli vo vlastných svetoch, ktoré s realitou nemajú až tak veľa spoločné. Bolo by to OK, veď je to fantastika. Ale keď sa to prelína so svetom mimo fantastiky, tak to môže byť problém.
Ako priateľské stretnutia v rámci srandy teda fajn. Možno aj ako forma ventilu, či brainstormingu. Ako forma proma slabé.

Krstili, vydávali a ženili sa tam mnohé publikácie, ktoré sú azda aj kvalitné, veď v nich navzájom publikujú rovnakí ľudia, ktorí už dávno vedia čo a ako. Majú nabrainstormované. Len ma ako nezaujatého pozorovateľa prekvapuje, že vlastne všetci cielia najmä na seba navzájom. S tvorbou, aj čítanosťou. Namiesto toho, aby zabrúsili do nových vôd, vlastne si navzájom konkurujú a lovia v už aj tak dosť vylovenom rybníku.
Každý chce vyššie predaje, väčšiu čítanosť, so smútkom v hlase sa hovorí o poklese na každej strane, a pritom sa prihovárajú len úzkemu, stále rovnakému publiku. Zväčša svojim známym. Prekročiť tieto umelé hranice je vlastne pomerne ízy. Cieľovka môže byť omnoho širšia. Môže byť aj nežánrová, aj keď ponuka bude vyslovene žánrová. Fantastike ide už dlhšiu dobu. Aj tej knižnej. Popkultúra je stále masová a pre masy. Veď keď na ničom inom, je to vidieť na tom ako sa zvyšuje záujem o túto akciu medzi mladými. Éru kulminácie by bolo fajn využiť. Nebudú to možno síce fajnšmekri a tvrdé jadro, ale na zvýšenie predaja a čítanosti (ak je to teda cieľ) postačia. Keď fantastika prestane byť trendy a stane sa z nej underground (nemusí to trvať ani tak dlho), potom bude podobný duch opodstatnený. Ale teraz to skrátka nedáva zmysel. Lepšia doba na prerazenie s niečím čo sa týka fantastiky už možno nebude.

Môže sa to páčiť alebo nepáčiť, ale to je presne to, čo spravila Martinus Cena Fantázie. Posunula sa ďalej. Oslovila publikum mimo hardcore oblasti.
Autori nebudú protestovať, keď sa s ich tvorbou zoznámi širší okruh čitateľov. Nebudú proti tomu, keď ich natočí telka, pokecajú do rádia a poteší aj nejaký ten článoček, väčšie výhry, širšie možnosti sebaprezentácie, vyššie predaje. Väčšine ide, logicky, o to, aby o nich vedel čo najširší okruh. Budujú si vlastnú značku.

Ono je asi veľmi fajn stretávať sa v takomto, až rodinnom kruhu. Fandím aj tým, čo sa prezliekajú. Jedna z mojich kamošiek v Prahe je aj spolu s manželom silná Trekkie a dcére chceli dať pôvodne meno Sedmá z devíti. V konfrontácii s realitou sa z nej stala Adéla, ale mrzelo ma to. Taká Sedmá z devíti by bolo výnimočné meno, ktoré by dieťaťu hneď v zárodku zabezpečilo výnimočný život. Tento spôsob skĺbenia vášne a miernej potrhlosti s každodennou všednosťou sa mi páči.
Takže, v zásade sú mi podobné akcie sympatické, chápem ich účel a prínos pre tých, ktorí za ním nevidia nič iné, len zábavu a ventil. Ako príjemné stretnutia priateľov na akcii so spoločným zameraním teda fajn. Ale ako forma a platforma na čosi, čo sa tvári ako PR, v tomto momente nie. Respektíve, ak áno, tak len ako jedna z možností. Veď títo ľudia si tú knihu kúpia asi aj tak. Aj ten web si asi tiež pozrú. Sú primárna, málopočetná cieľovka, ktorú viac variť netreba. Iste, je fajn niekedy to prihriať. Ale ako hlavný nástroj propagácie?
Je to zábava a ak je to v rámci nej, tak OK. A ak sa ideme hrať na to, že robíme biznis, že chceme robiť osvetu, prípadne sa ideme veľmi propagovať, tak je účasť na takejto akcii zrejme len povinná jazda. Ale asi by som na nej nestavala.

Ešte si dokážem predstaviť využitie potenciálu tých malých, zmachlených, povyzliekaných a rozbesnených zmrdov. Ale tí sú ešte zväčša v predprednáškovom veku a na podobné akcie zablúdia asi len v prípade, že sa stratia alebo si nemajú kam inam sadnúť. Takže aj keď je ich na Istrocone drvivá väčšina, tak vlastne cieľovka pre prezentácie kníh momentálne nie sú. Nevyužitý potenciál.

Táto akcia by mohla byť sexi aj inak ako len polonahými tínedžerkami. Je fotogenická, nalákala by na natočenie pekných obrázkov (niektoré kostýmy boli aj mládeži prístupné, hoci mládež skôr preferovala tie neprístupné, lebo v nich pôsobila prístupnejšie), je to masovka, to tiež vyzerá fajn, pohybujú sa tam zaujímaví ľudia, dali by sa nahrať pútavé rozhovory. Tak mi napadá, keď už tam idem krstiť knihu alebo si prezentovať nejaký projekt, kde je problém? Prečo nenapísať tlačovú správu, šak ju už asi aj tak majú, lebo ju zdieľali s Fandomom a so skamošenými stránkami. A ak ju už majú, čo tak poposielať ju nejakým tým médiám a novinárom? V danom rozsahu na to vlastne netreba ani žiadne extra kontakty, v menšej miere sa to dá aj spontánne. Hoci jasné, byť zorientovaný v tejto sfére „biznisu“ určite nezaškodí. Asi na to nekývnu všetci, ale pri troche snahy by niekto mohol. Príde, nahrá, natočí, pofotí a reportáž sa objaví aj inde ako len na stránke toho, kto akciu realizoval, prípadne na podobnej, s návštevnosťou do 200 ľudí na článok… Hneď je záber šírší, cieľovka sa zväčšila. OK, možno nie úplne relevantne, ale zvýšila sa.

Nechce to veľa. Ani to nezaberie až tak veľa času. Stačí mať odstup. A nebrať to (sa) tak vážne. Veď aj tá vášeň pre fantastiku vznikla zo záujmu. Ako hoby. Ale časom možno nejak oťažela a z toho, čo kedysi bavilo a tešilo sa stala rutina a piplanie sa kdesi hlboko pod povrchom, kde sa nachádzajú len tí, ktorí sú na tom rovnako. A tých nie je veľa. Treba odľahčiť. Ale to nestačí len deklarovať. Buď sa bavím, a potom logicky vlastne ani nič-moc neočakávam, nevyplakávam nad nízkymi predajmi a slabou odozvou, pretože odmenou je samotná aktivita, alebo je to o niečom inom, vkladám do toho vlastné prachy a očakávam, že sa mi to vráti, plus to ešte niečo prinesie a v tom prípade očakávania výrazne prevyšujú dané možnosti.
Asi pre nikoho z prítomných nebola prezentovaná aktivita hlavný zdroj príjmov, ale len záujmová činnosť. Tak prečo sa nemôžem zbaviť dojmu, že napriek úsmevom (na výnimku, z ktorej evidentne sršalo, že sa baví a že to žije, bez ohľadu na vedľajšie pohnútky) to tam až príliš smrdelo záväzkom, povinnosťami, robotou a očakávaniami? Ono ani na tom vlastne nie je vôbec nič zlé. Len keď už je to tak, tak potom by to malo byť prosto inak.

komentárov: 28

  1. abcdefg...

    #like

  2. abcdefg...

    oplati sa byt dnes dlho hore a cakat na posledny videjko komentar ? 🙂

  3. Posledný videokomentár bude zajtra podvečer 🙂

  4. abcdefg...

    Tak nevadi . to si pozriem tesne pred stretnutim v martinuse ked sa vratim do ba 🙂

  5. citatel

    Mala otazka:-) . Len na okraj ku Parconu a CEFE. Vnimate nejaky rozdiel medzi zbornikom Mlok/CKC-Parcon/ci Kocas a zbornikom Fantazie-MCF? Lebo darmo ma ten jeden lepsie PR, ked ten druhy, bez ohladu na to, ze je to pre dva staty ma lepsiu predajnost aj citanost. O dizajne obalok – ktore tiez predavaju nehovoriac. A mna teda ako citatela fantastiky neoslovuje ani tak PR sutazi a zbornikov, k volbe kupy diela ako ma oslovuju preferencie tradicnych fantastov, teda aj Parconu bez videokomentarov, rozhovorov, ci inej reklamy v mainstreame. Bol som na Parcone prvy krat v zivote-iste tiez ma prekvapila skromna ucast na vecernom hlavnom programe, ale mozem za seba povedat, ze mam pocit, ze pred tymi Dinosaurami/v dobrom slova zmysle/ by som raz ako autor raz tuzil stat. Viac ako zaziarit jednu sezonu v modernej CEFE. Fakt neviem preco som to tak citil, no malo to akusi „patinu“, nehovoriac o tom, ze som z tych ludi mal pocit, ze fantastike zasvatili zivot ovela viac, ako by som bol ja kedy ochotny na ukorok inych zaujmov obetovat:-) .

  6. citatel

    Ozaj… nedalo by sa to porovnat s Pohodou a zaujmom o citanie diel z MCF a poctu navstevnikov na festivale? Teda MCF na Pohode a Parcon na Comiks salone?:-)

  7. citatel

    A naozaj reagujem len na ten odsek v clanku s posunom MCF a oslovenim mainstreamu. 🙂 Nie na vkus pri detskych sexiobleckoch a celkovy dojem z Istroconu, ja osobne som tam mal pocit, ze tam nepatrim:-) .

  8. citatel

    A ak mozem rypnem si:-) … Na takom Parcone a aj po nom su uverejnene vysledne tabulky sutaziacich v CKC, predaj zbornika iba zo zvedavosti sa nepodporuje tak ako v MCF. Mne osobne to v MCF neprekaza, beriem to ako podporu sutaze a aj zbornika – teda vydavania nasich autorov a nasej fantastiky, no principialne – paci sa mi to viac takto otvorene. Radsej zaplatm 4 eura ako startovne ako to, ze som donuteny kupit si vysledky s poradim ak nemam moznost prist na vyhlasenie. Ale skutocne toto mi nevadi, dal som to iba na porovnanie principov ako to robia ti, co robia Parcony a ako ti co Cefu:-) .

  9. Akože, nechcem sa tu hrať na nejakú veľkú kontroverziu alebo hejtovanie. Ani nechcem podorbne rozoberať rôzne stratégie a prístupy. Skrátka tieto cony sú akcie samými pre seba a pre ľudí, ktorí sa poznali v minulosti a poznajú sa aj teraz. Je to super a verím, že tam z tohto uhla pohľadu môže byť kopec srandy. Alebo sú pre decká, ktoré sa tam išli odtrhnúť z reťaze. Reagovala skôr na sťažnosti niektorých účastníkov a na slová, ako sa nedarí.
    Čo má lepšiu predajnosť ako čo? Či ako? Nejak sa nechytám. Ale možno vieš aj viac jak ja. Ak je niečo pre dva štáty, tak cieľovka je určite širšia. Šak cony sú aj v Čechách 😉
    Ono, je jasné, že na podobných akciách je určitá účasť zaručená. Prídu už lapené duše, kdežto na všetkých nežánrových podujatiach, kde ste ako jeden z mnohých, musíte osloviť a zaujať úplne nanovo. A tým získať ľudí, ktorí o niečom podobnom ani nevedeli. Buď sa im to zapáči alebo nie.
    Čo sa týka tabuľky, podľa mňa by ani v zborníku byť nemusela. Nie si vo finále? Tak si sa asi ďalej nedostal. A bodka. Zvyšovanie predajnosti tým, že je vzadu tabuľka? Ále, no ták. Veď dotyčný príde do kníhkupectva, zoberie si knihu, nalistuje si zadnú stranu, vyhľadá si svoje meno a ušetril. Toto skutočne nie je niečo, na čom by sa budovala predajnosť. Ale niekedy platí aj niečo za niečo. Chceš niečo? OK, tak musíš vyvinúť nejakú aktivitu. Nehovorím, že rovno kúpu, ale aspoň treba zdvihnúť prdel a ísť do toho kníhkupectva a presvedčiť sa. Ale inak nie je to prvýkrát, čo sa na to ľudia pýtajú.

  10. citatel

    Nechcem sa sporit. Skor som sa snazil poukazat na rozdiel medzi klasikou a modernym trendom v oslovovani verejnosti na to, aby nasli nieco pre nich doposial nezname. Tak som chapal ten Vas odsek v prispevku s temou, co robi MCF inak a z coho by si mozno Parcon mal brat priklad. Ak to tak nebolo, bol som zle naladeny prijimac, ospravedlnujem sa. No kazdopadne ta citanost / predajnost zbornika Fantazia versus Mlok-autorsky jeden z reprezentantov Parconu ak si odmyslime fandomove ocenenia, podla mojho nazoru v sucasnosti este nestoji na tom, a to sa bavim iba o svojom okoli, nie o oboch republikach.To na margo, ci nejaky Parcon – fandomova akcia obstoji v prezentacii a reprezentovani autorskej a citatelskej obce napriklad MCF.

  11. Nie. Súhlasíme so súhlaseným 🙂
    Možno to je aj vec zastagnovania, neviem či v klasických spôsoboch, ale skrátka ako spôsob osloviť širšie publikum pri prezentácii napríklad kníh, to považujem za slabé. Pritom už len na samotnej akcii by sa to dalo viac a lepšie. Je tam plno ľudí, ide len o to, nalákať ich zrovna na tú „správnu“ akciu, upriamiť ich pozornosť „požadovaným“ smerom a spraviť z toho výstup, ku ktorému sa dostane nie len žánrové publikum, resp. kamoši. Fantastika skrátka trpí na svoju silnú introvertnosť. Extrovertná vie byť len v kruhu tých „svojich“. A pri širšom presadzovaní sa jej to nepomáha. Je to celkom škoda.

  12. citatel

    No ehm… Ten problem s nalakanim na krst, ci predaj na takejto akcii skor vidim ako problem vydavatela, ci autora. Nie conu ako takeho, ten dava priestor a popri inych atrakciach pozbiera huf latentnych klientov.

  13. No, veď tak nejak 🙂

  14. citatel

    A to som myslel konkretneho vydavatela a autora, pri samostatnych dielach. Nie Hlavneho programu Parconu – vyhlasovania CKC a cien fandomu. Ciastkovy problem, slabej realizacie a vyuzitia priestoru na takomto stretnuti vidim individualne kniha od knihy, vydavatel od vydavatela. Co sa tykalo Mloka a CKC, tam mi moderne trendy v reklame nechybaju, stratilo by to u mna nanos akejsi „klasiky“.

  15. Určite, gro snahy je na tých, ktorí očakávajú benefity. Toto miesto a akcia, ako píšem aj v článku, by mohli byť mediálne zaujímavé, ale akoby sa toho nikto nechcel/nevedel chopiť. Alebo sa im to takto skrátka páči, lebo je to akási bezpečná zóna, ktorá zaváňa určitou výlučnosťou a má klubové črty. Ale to znamená osloviť len účastníkov klubu. Neviem aké ambície má CKČ, mám dojem, že nemajú záujem cieliť nejak širšie a v zásade je postačujúce to, aké to je teraz. Ak je spokojnosť, nie je čo riešiť. Druhá vec je, keď to až také fajn nie je a pritom existujú veľmi reálne spôsoby na zmenu.

  16. 149.

    Ak sa môžem zapojiť do debaty – cony pre hardcore fanúšikov a akcie pre široké publikum sa podľa mňa najlepšie dopĺňajú v akejsi symbióze. Nový fanúšik fantastiky, zvedavec nerozkukaný v žánre sa doňho najlepšie dostane cez ľahko prístupné masové akcie, články, verejné číania a prezentácie. Ako človeku (dúfam) relatívne oboznámenému s fantastikou mi však povrchný článok o najnovšom bestsellerom sci-fi v bulvárnych novinách dá málo. Na conoch však títo ľudia môžu svoj prehľad o fantastike adekvátne rozširovať. Parcon a spol. je tu na to, aby po získaní más nejako záujem fanúšikov udržali. Ťažko však budú široké publikum lákať na prednášky diel, ktoré väčšina nikdy nevidela…

  17. Ale čoby ťažko. Práveže je to platforma, ktorá by sa dala zúročiť celkom ľahko. Veľmi ľahko.
    Nespochybňujem to, že na udržanie pozornosti a pre „silné jadro“ je to ako stvorené. Ale presne toto je akcia, na ktorej by sa spopularizovaním dali osloviť aj masy. Chcelo by to len viac „všeobecného proma“. Trochu iný pohľad na vec. Možno ľudia ani nevedia, že také diela tu sú, ani nevedia, že by ich to mohlo baviť a zaujať. A týtmo spôsobom sa to ani nedozvedia.

  18. 149.

    Iste, prilákať väčšie masy a rozšíriť promo by fantastike na Slovensku pomohlo. Otázne je však, ktoré masy by na propagáciu zabrali najviac. Či príde do zvýšením povedomia nárast fanúšikov edukatívnych besied, alebo prívalu neplnoletých milovníkov odhalujúcich kostýmov, ktorých s postupujúcimi rokmi tuším už teraz v Istropolise vídavám čoraz viac. Istrocon trpí neduhom akejsi multižánrovosti – aby získala najviac fanúšikov spája tuším hrušky s jablkami, anime a kostýmy s „introvertnou fantastikou“.

  19. Ono je to o niečo inom. Keď plačem, že sa nedarí, tak na to, aby sa dariť začalo, treba skrátka niečo spraviť. Tie masy tam ani nemusia prísť. Celkom stačí, že sa dozvedia, kto tam bol a čo sa tam dialo. A ukázať sa dá presne to, čo chcem/potrebujem. Dá sa to ukázať aj inak a inde ako len v úzkom okruhu. To, čo sa tam spája je v tomto prípade úplne irelevantné. Podstatné je, že o tom vedia len tí, čo tam boli. Asi to v niektorých prípadoch nestačí. A potom sa netreba čudovať, že sa nedarí tak ako by sa mohlo.

  20. Čitateľ

    Skúsim to povedať inak :
    Neklamem, bol som na Parcone prvý krát. A raz na vyhlasovaní výsledkov CEFY v Martinuse (2013).

    Večer v hlavnom programe Parconu, pri vyhlasovaní výsledkov CKČ a cien Česko – Slovenského Fandomu na mňa dýchala história. Proste to neviem opísať, bol som tam medzi fantastami, ktorí písali a pohybovali sa okolo fantastiky, ked som ešte netušil, že sa budem o čosi podobné zaujímať.
    Proste som v tej chvíli po ničom inom netúžil, len aby som aj ja raz bol zavolaný na pódium a prečítal sa úryvok z môjho textu.
    Nešlo o kamery a články. Ani rozhovory. Boli tam ľudia, ktorí tú fantastiku čítali a písali a propagovali v dobách, keď sa mi okolie smialo, že čítam Pána Prsteňov, alebo Dunu. Proste to bolo niečo iné. Síce komorné, no vzácne.
    A to je možno iný pohľad, keď niekomu nechýba „humbuk“ a silné „Haló“ naokolo. Tým sa nechcem nikoho dotknúť, zrejme to je len generačným rozdielom.
    Toto by bola hodnota pre mňa, byť na púdiu tu. Vačšia ako reklama na víťaza v sme.sk ako píše vyššie prispievajúci.
    Tým nijako neznevažujem komerčnú súťaž, to je dokonca súťaž s ktoru som minulý rok začínal a tento pokračoval. a snáď aj budúci rok pokračovať budem.
    Proste mi len prišlo ľúto, že niečo tradičné, možno so starým a nemoderným „PR“ by si malo brať príklad z moderných prístupov a prispôsobovať sa novým dobám.

    PS: Možno škoda, že ste neostali na hlavný program, alebo som nepozorný a nevšimol som si vás. Naozaj to bolo skromné a komorné ale.. akosi zimomriavkové.

  21. Načo to hovoriť inak, keď už z toho, čo som napísala je jasné, že súhlasím? Veď snáď jasne píšem, že ak to niekomu stačí, ak je to tak pre nich OK, nemá absolútne zmysel niečo meniť. Hoci predpokladám, že účasť na CKČ bola tiež len vďaka tomu, že niekto už tú osvetu spravil a že odniekiaľ sa o nej dalo dozvedieť. Ale stále je plno ľudí, ktorí o nej nevedia a pritom by to, predpokladám, mnohých mohlo osloviť.
    Tvoj prípad je teda presne to, o čom som písala. Je to príklad „dobrého príbehu“ – dozvedel si sa o tom zvonku, prišiel si do tvrdého jadra, zaujalo ťa to, vtiahlo a nadchlo. Presne takto by to malo byť. Si „nová krv“. To je to, čo fantastike treba. Aby sa o nej ľudia dozvedeli, aby prišli. Nadchne ich to ako teba? Super. Nezaujme a idú ďalej? OK, nedá sa osloviť každého.

    Ten „humbuk“ a „silné haló“ naokolo, to je to, čo tú knihu následne predá. A to je to, prečo môže vzniknúť podobná aj ďalší rok. To je to, prečo nemusíme vyplakávať, ale naopak, vymýšľať stále niečo nové, zapájať ďalších ľudí, šíriť slovenskú fantastiku, to je to, čo z neznámeho spraví známeho, čo môže vytvoriť kategóriu „autor z povolania“, v prípade súťaže je to to, čo sprostredkuje ceny pre autorov a zaplatí všetky náklady. V prípade vydavateľstva je práve toto to, čo ho môže uchrániť od červených čísel.

  22. Čitateľ

    Hmm…
    Ja si myslím, že trochu sme pomiešali hrušky a jablká. Písal som vyššie, že narážam na „vhodnosť“ iného „PR“ pre Parcon.
    Nepísal som o tom ako vyrábať „autorov z povolania“, robiť fanstastiku „trendy“, či propagovať ju medzi neznalými masami, či ako zvyšiť predajnosť kníh a nedostávať vydavateľstvá do červených čísiel – ani som na to nereagoval.
    To je ako s propagáciou volejbalu, tiež ho rád hrajem, slubujem hory – doly, dávam stávky a čo ja viem čo ešte, aby som tam svojich známych dotiahol. Ale to „silím“. Ak majú iné záujmy a koníčky, nepomôžem si. Tak je to podobné ako s naordinovaním fantastiky – jej čítaním, či predajom. Ano, máme na Slovensku už aj bejzbalové tímy, máme aj americký futbal a majú aj veľa reklamy a PR :D.
    Ja v tom tragédiu nevidím ak si to nenájde cestičku k čitateľom, nevidel som ju ani vtedy, keď sa mi ostatní v osemdesiatych rokoch smiali, ke´d som mal na obálke knihy Conyny, či nejakého emzáka.
    Takže len toľko, páči sa mi ten tradičný prístup s „dinosaurami“ a dvadsiatkou ochotných a zainteresovaných porotcov – fantastov a páči sa mi aj komerčná Cefa s vaším blogovaním.
    Len by som nechcel aby to Tí dinosauri menili doterajší tradičný prístup, lebo si to doba vyžaduje :).

  23. 149.

    Baviť sa o histórií je v porovnaní súťaží s desať a tridsať ročnou tradíciou trochu irelevantné, zhruba ako rozdiel medzi Oscarom a Zlatým slávikom. Problém je, že napriek prestížnej CKČ s bohatou histórou sa nijako organizátori nesnažia o propagáciu a šírenie povedomia. Sám som sa jej tento rok zúčastnil a už ani neviem, akým zázrakom som sa o nej dozvedel. Hoci sa mi takisto vyhlasovanie víťazov páčilo a teším sa na jeho porovnanie s MCF v pondelok, pred plným hladiskom by bola atmosféra jednoznačne grandióznejšia. Zrejme je to určitý spôsob filtrácie nekvalitných príspevkov, udržať nižší počet súťažiacich, hoci neviem, nakoľko prospešný.

  24. OK. Tak to zhrniem a uzavriem. Nech si každý robí čo chce a ak nie je práve happy a chce zvýšiť záujem verejnosti o svoj projekt (na čo som primárne týmto článkom reagovala, nešlo o to, čo si doba vyžaduje alebo nevyžaduje, ale na čo poskytuje priestor), tak je na to vhodný čas a dá sa to. Ale inak, než tam. Keď tí dinosauri totiž vyhynú, tak to celé skončí s nimi. A to by bola celkom škoda.
    MCF v sebe spája to tradičné s tým novým. Oslovuje aj tých mimo jadra. Vždy sa teším, keď sa objaví niekto nový. Ale stále sa to dá aj viac a lepšie 🙂

  25. Čitateľ

    Ok.
    Keď Tí dinosauri vyhynú, bude to škoda.
    Ale bude to prirodzený vývoj.
    Či už k ekonomickému prirovnaniu (dopyt a ponuka) alebo len bežným civilizačným vývojom.
    Od kníh cez eboky k audiu a videu a ďalej ktovie k akým virtuánym programovaným snom v budúcnosti. :). (naša SF oblasť :D).

    Dnes sa už tiež ťažko predávajú čiernobiele televízory :D. Majú len zbierkovú hodnotu.

  26. abcdefg...

    zaujimava diskusia…ale…keby sa namiesto pseudonymov pouzivali prave mena , bola by este zaujimavejsia…

  27. čitateľ

    Dnes mi udrelo do očí – niekto kto má za sebou oveľa viac Parconov a teda môže porovnávať. Zrejme Vám dáva za pravdu – ja porovnať s minulosťou neviem. 🙂
    Ale budem sa opakovať: zrejme to je iba prirodzený vývoj, ktorý je podľa mňa zbytočné brzdiť snahou o lepšie „PR“.

    http://www.casopisxb1.cz/aktuality/parcon-2014-reportaz/

  28. Aj to PR, osveta a marketing sa dajú chápať ako snaha o prirodzený vývoj. (Také pokusy tam boli zjavné, až na to, že boli akési nedotiahnuté a celkovo boli len hraním sa na PR.) Najmä v prípade, že dotyční vyhynúť nechcú a momentálna situácia im nevyhovuje.
    Ja tiež nemám v rámci conov nachodené a napozerané. A takto to vnímam ako „nezainteresovaný“, takmer až náhodný okoloidúci 🙂

Pridať komentár