NeVinných 15

Tak dlho som sa vyhýbala písaniu recenzií, až som ich začala písať pre prílohu denníka SME O knihách. Zameriavam sa na slovenskú a svetovú fantastiku, pretože tento žáner si to zaslúži a aj u nás sú autori, ktorých by mali čitatelia poznať. A nielen milovníci žánru. Recenzie začínam zbierkou poviedok NeVinných 15 od Mareka Mittaša.

Marek Mittaš šokuje. Šokuje neskrývane a rád. Šokuje natoľko vehementne, až to prestáva šokovať. Po prečítaní niekoľkých poviedok zo zbierky NeVinných 15 čitateľ vie, že ten milý pán je stopercentne psychopat, že otec znásilňuje deti, že dokladač v supermarkete je masový vrah. Tušíte to, ba priam ste si istý a je vám to jedno. Chcete vedieť, ako to bolo a prečo sa to stalo. Na to však autor dáva veľmi málo odpovedí. Ponúka len ukážky, vytvára náznakové nite životov, nepredhadzuje okaté dôkazy. Čitateľ musí premýšľať. V hlave mu začne vŕtať, či to spôsobili rodičia a nesprávna výchova, alebo bol človiečik pokazený už od narodenia. Či podobným spôsobom premýšľa aj nevlastný otec vašej známej, alebo mu niekedy napadlo čosi podobné, ako hrdinovi v poviedke Trójsky kôň. Uvažujete, kto je šatniar, ktorý vám naposledy v divadle bral kabát, a prečo robí, to čo robí, ako v poviedke Večerné predstavenie. A Kamaráti vám zasejú pochybnosti o tom, či náhodou niečo nie je pod schodami niektorého novopostaveného domu v známej rezidenčnej štvrti za Bratislavou.

Zbierka poviedok NeVinných 15 od Mareka Mittaša vyšla v žánrovom vydavateľstve Artis Omnis. Zostavená je z pätnástich rozrušujúcich textov oscilujúcich na hrane trileru a hororu. Hororu bez nadprirodzených prvkov. Takého, ktorý do bodky napĺňa svoju definíciu, ako žáner naháňajúci des, hrôzu a strach. Presne to totiž bude čitateľ zažívať pri čítaní poviedok v NeVinných 15.

Jedným z textov v zborníku je aj poviedka Kamaráti. V roku 2014 sa zúčastnila súťaže Martinus Cena Fantázie a spomedzi približne stopäťdesiatich súťažiacich diel sa prepracovala medzi päticu tých najlepších. Paradoxne vtedy nezaujala v hororovej Cene Béla, ktorú udeľuje práve Artis Omnis. V kontexte ďalších podobných poviedok však zapadla do celku, ktorý vydavateľa zaujal.

Poviedky sú plné freudovských motívov, potlačených a prepuknutých pudov a túžob. Postavy pripomínajú lowcostového Patrica Batemana z Ellisovho Amerického psycha. Ich motivácie sú narcizmus, emocionálna prázdnota, frustrácia z neúspechov, nuda, či sexuálna nespokojnosť. Ale za jednoducho vysvetliteľnými motívmi sú aj iné. Temnejšie, nepomenovateľné, také ktoré tvoria ľudskú podstatu a odvrátenú stranu civilizovanosti.

Mittaš sa nevyhýba explicitným sexuálnym a erotickým scénam, ani násiliu. Pretože sú súčasťou vnútorných svetov hrdinov. A ľudí všeobecne. Susedov, rodičov, priateľov, manželov, detí… Cez časté rozprávanie v ich-forme vťahuje do myslenia postáv. Na jednej strane hrdinu odsudzujeme, na druhej mu rozumieme. Táto rozpoltenosť zanecháva zvláštne pocity nad sebou samým. Rozumiem mu – bol by som tiež niečoho takého schopný? Ak áno, za akých okolností? Je podobné správanie normálne? A čo je vlastne normálne?

V texte Láska má srdce z kameňa, či v humornejšej Medové týždne môžeme postrehnúť podobnosť s tvorbou Karola D. Horvátha. All inclusive, ktorá tiež súťažila v Martinus Cene Fantázie, evokuje Hvoreckého. Poviedka Selfie narába s aktuálnou problematikou Utečencov. Samozrejme, mittašovsky. Ukradnutý dotyk a Jednoduché slučky zabrnkajú na citlivejšiu nôtu. Detskú hru by si mal povinne prečítať každý rodič.

Poviedky v zborníku NeVinných 15 písal Mittaš približne v priebehu troch rokov. Ako to už so zbierkami poviedok býva, aj v tejto sú viac, či menej vydarené kúsky. Medzi tie najnovšie patria Selfie, Ahoj mami a Detský sen.

Celok vyvolá emócie ako obraz od Boscha. Provokujúci, hravý, vášnivý, násilný, odpudzujúci. Hrdinovia, navonok normálni ľudia, odkrývajú pred obeťami a pred čitateľmi svoju zvrátenú podstatu. A čitateľ ich buď zavrhne, alebo ospravedlní. Alebo…