Na dlhé, zimné večery

Ak máte chuť na šťavnatý zombiehoror, zakusnite sa do Svetovej vojny Z od Maxa Brooksa. V roku 2013 nás čaká aj film s týmto názvom z produkcie Brada Pitta a jeho Plánu B. Podľa trailerov to zatiaľ na veľkú inšpiráciu knihou nevyzerá.
Niečo vyše 300 strán čítania ubehne rýchlo. Román je vlastne súpisom príhod rôznych ľudí v rôznych situáciách, ktorí prežili svetovú vojnu so zombíkmi. Príbeh mapuje udalosti od vzniku nákazy, cez jej rozšírenie, paniku, boj, až po postupné ukľudnenie situácie, ktoré však nemusí byť ani s odstupom času konečné. Kniha je lahôdkou pre milovníkov zombíkov a zároveň, ak si odmyslíte druh nákazy, môžete ju vnímať ako pomerne realistický pohľad na spôsob, akým by ľudstvo reagovalo v podobnej situácii.

V prípade, že si chcete prečítať niečo absurdné a humorné, skúste román od švédskeho spisovateľa Jonasa Jonassona Stoletý stařík. Zaujímavý štýl, v ktorom Jonasson strieda časové obdobia v živote hlavného hrdinu – stoletého staříka, vytvárajú mimoriadne vtipný obraz dôležitých udalostí storočia, v ktorom hrdina žije. Láskavý, jednoduchý, ale vonkoncom nie primitívny humor Jonassona je podobný Paasilinnovi, na ktorého aj v knihe odkazuje. Dejová línia plynie v štýle road movie, súčasťou je aj netypické zvieratko, čo sú atribúty charakteristické pre Paasilinnu, napr. v knihách Zajícův rok, či Les obješených lišek.
Približne 400 strán románu Stoletý stařík vás donúti miestami aj k hlasnému smiechu.

Dali by ste si červené? Román Paula Tordaya Bordeaux je rovnako, ako predošlý Jonassonov príbeh, zaujímavý štýlom rozprávania. Prebieha od súčasnosti do minulosti a odkrýva skutočnú motiváciu hlavného hrdinu. Tým je vášnivý milovník vína, ktorého pohľad na svet a život sa dá málokedy označiť za triezvy.
Kniha má bohatú papierovú arómu, pevne štrukturované telo, pôsobí hranato, až ostro a zanecháva výraznú chuť s následným dlhším doznievaním.

Ak sa vám žiada pre zmenu „nepríbehový príbeh“, siahnite po Scarlet Thomas a Našom nešťastnom vesmíre. Názov je to možno trochu pesimistický, veď ani kniha samotná priveľmi optimistická nie je, aj keď hlavnej hrdinke vlastne vychádza všetko, čo chce. Thomas sa podaril zaujímavý chill-out román s dejom, ktorý je o ničom a vôbec vám to nebude vadiť. No dobre, možno miestami vám to vadiť bude. Stále budete dúfať, že to vnútorné napätie, ktoré z textu srší, niekam povedie. Či to tak bude, resp. či to povedie tam, kam mierite vy, to zistíte len prečítaním knihy. Pustite si pri tom napríklad Portishead, Radiohead alebo Hooverphonic a o atmosferický večer máte postarané.

Je libo kratšie texty? Ak ste ešte neprečítali všetko od Roalda Dahla, mali by ste. Vôbec to neoľutujete. Jednoduché a pritom zázračne výstižné vety, štruktúra príbehu, ktorá vťahuje takmer medzi riadky, humor ďaleko za hranicou všednosti a smutné príbehy, s ktorými sa útroby čitateľa vyrovnávajú ešte dlho po prečítaní, sú tými správnymi motivátormi, prečo siahnuť po Dahlovi. Jeho poviedky vyšli v dvoch zväzkoch Od A po Z a nielen klasiky ako Čubka, či Velká šoupaná sa oplatí prečítať aj viackrát.

Zaujať môže aj zbierka poviedok Fantázia 2012. Áno, je v nej aj tá moja:) A okrem nej je v zbierke ešte 9 ďalších poviedok od ľudí, ktorých baví fantasy, sci-fi a horor, netaja sa tým a napísali (v drvivej väčšine) niečo vlastné. V poviedkach od slovenských autorov sú zaujímavé najmä lokálne reálie. Poteší tiež súčasný pohľad na tento žáner od autorov, ktorí sa mu amatérsky venujú.
Fantázia 2012 je kolekcia poviedok od rôznych autorov, preto vás môže niektorá z nich upútať viac ako iná. Každý autor má svoj štýl, prostredie, s ktorým pracuje, svoju predstavu strachu, ktorý by mal mať horor, fikcie, ktorá by mala byť v sci-fi a fantázie, ktorú by malo obsahovať fantasy. Ja mám samozrejme tiež svoju vlastnú predstavu. Niektoré poviedky v zborníku mi sadli a niektoré aj nie. Celkovo si však dovolím tvrdiť, že tá moja je vo Fantázii 2012 v dobrej spoločnosti.

Máte zálusk na tragikomickú sondu do života štyridsiatnika? Alebo psa? Skúste Veselé príhody z prázdnin od Máriusa Kopcsaya. Zbierka siedmych príbehov na približne 200 stranách zachytáva realitu bežného žitia a zanecháva horkastú pachuť nedosiahnutých cieľov, zničených predsavzatí, ale aj faktu, že život je síce neuveriteľne obyčajný, ale sem-tam dokáže byť aj neuveriteľne vtipný.