|
|
 V tomto hodnotení nie je nula, jednotka, dvojka a sedmička.
Ale je v ňom nejaká tá desiatka.
Poviedka tridsiata šiesta:
Áno. Toto je jedna z tých desiatok. Mierne absurdná a humorná záležitosť, pri ktorej som zábavu vopred nečakala. Titul je blbý. Zaváňal komunálnou zábavou a do poviedky som vďaka nemu vstupovala s negatívnym pocitom. Vykopnúť zlý prvý dojem je náročné. Ale v tomto prípade sa to dielu, alebo lepšie povedané autorovi podarilo na sto percent.
Mená som najprv nechápala a niektoré mi pripadali poriadne prestrelené. Ale v priebehu čítania som si na ne zvykla natoľko, až sa mi zdali prirodzené.
Absurditky sa zjavili aj minulý rok. Možno som pri nich nebola odvážna natoľko ako by si boli zaslúžili. Tento typ textov má však aj smolu, že nie vždy dokáže čitateľa zastihnúť v takpovediac ideálnom rozpoložení. Ak sa dostanú do kontaktu so serióznejšou náladou, zostávajú akési nepochopené. V mojom prípade sa však dielo trafilo presne do takej nálady, aká preň bola žiaduca. Poviedku som dávala za výraznej participácie komba bacardi-cola-limetka. Určite za to mohla tá limetka!
Top momenty (tým, čo to nečítali, asi veľa nepovedia):
– zriedkavá forma kombinovanej sterility audiky, odora a hmatky
– pán profesor bol ukážkovým príkladom nestotožnenia sa s pohlavím
– načapala ma v meditačnej miestnosti s hlavou položenou v hmatkinom lone, pričom podľa etického desatora to malo byť naopak
– Značka: Nebudeš musieť ani žehliť, len sa preboha ozvi!!!
– Frontmana som nedávno presvedčil, že ľudia stojaci pod pódiom nie sú jeho poddaní, ale riadne platiaci diváci
Už vidím tie komenty, ak by sa toto dostalo do finále – Škandál!, Bez vkusu!, Zrušte Cenu Fantázie! Super. Risknem to! Plný počet.
Poviedka tridsiata siedma:
„Celá som doškriabaná, čo to bol za blbý nápad nahúliť sa uprostred týždňa v dajakom zapadákovskom lese?“ Áno, autentická priama reč. Hneď bolo jasné, že text je určený primárne pre „istú“ cieľovú skupinu. A že ja do nej zjavne patriť nebudem.
Pri čítaní som si z tejto poviedky vypisovala jednotlivé vety a trošku ich rozpitvávala. Na blog to dávať nebudem, ale ak bude mať autor záujem, po bodovaní mu môžem k textu čo-to napísať.
Dialógy sú v poviedke tým lepším. Rovnako gramatická stránka je pomerne vychytaná. Autorov priestor na zlepšenie je jednoznačne vo vetnej stavbe a slovoslede. To, čo by sa ešte dalo spomenúť, je zbytočné rozvíjanie postáv, ktoré dej nikam neposúvajú. Dedinčania fakt hovorili bývalému miestnemu poľovníkovi „Red-Fat“? Pokroková to slovenská dedina. Ale najmä – uvedenie prezývky je zbytočné. Postava sa ďalej objavuje minimálne a už nikde sa jej prezývka neobjaví. Načo to mal čitateľ vedieť? Rovnako zbytočná bola pasáž o Božidare Boškovej. Ako to pomohlo deju? Kam ho to posunulo?
Postava, ktorá vstúpila do deja v druhej tretine príbehu a nebola hlavná, mala tiež popísané ako prišla k prezývke. Zžívať sa s ňou zjavne nebolo potrebné. Bola tam preto, aby spravila to, čo mala a aby dej posunula ďalej. Je fajn, ak si ju čitateľ dokáže nejak zvizualizovať, ale na to stačí jedna veta. Koho zaujíma, kde bol Žabiak aktívny ako veriaci? Ako to pomohlo príbehu? Je to balast a ten je v poviedke viac ako rušivý.
Poviedka by mohla byť vyškrtaná a zredukovaná aj o dve tretiny a nič by sa nestalo. Len by jej to pomohlo, zdramatizovalo by to dej, odstránili by sa zbytočnosti.
Mirka bola zjavne príliš precitlivená, keď po vete „Jediné, čo to nechalo bolo obhorené rameno“ nasledovala jej tyčka. Do hororov sa podobné správanie sa postáv nehodí. Autor by si mal predstaviť, kto bude jeho dielo čítať, pre koho je text určený. Do hororovej poviedky sa primárne začítajú milovníci hororov. Sú zväčša otrlí, majú z tohto žánru čo-to načítané a podobne správajúce sa postavy v nich môžu vyvolať akurát tak nepochopenie a nevôľu.
Štvrtá časť je znova písaná iným štýlom. Zmenil sa čas – z minulého do priebehového prítomného, aj spôsob rozprávania. Akoby bola poviedka písaná v rôznych časoch a s odstupom a autor si nezachoval pôvodný štýl. Do deja sa priplietli ďalšie zbytočné postavy. Maťo s Mirkou však tiež akosi „hlavne“ nepôsobia a text vyznieva, akoby hlavného hrdinu ani nemal.
Nevedela som sa dočkať, kedy sa toto utrpenie skončí. A ono sa to ťahalo ako sopeľ, ďalšie a ďalšie postavy trepali zbytočné dialógy, ktoré príbeh nijak neposunuli. A pointa – vraždiaci peň? Akože naozaj? PEŇ? Neverííím!
Jediným, ale asi nechceným pozitívom bola posledná veta. Vyznela dvojzmyselne. Ak by sa na ten druhý význam autor upriamil viac, mohlo to byť po úpravách azda aj znesiteľné. Ale tipujem, že autor ten druhý možný význam ani nepostrehol. Vidno snahu, a preto som poviedku aj detailnejšie rozobrala. Ale výsledok tejto snahy je bohužial v tomto prípade hlboko podpriemerný.
Poviedka tridsiata ôsma:
Celkom zaujímavý, strašidelný príbeh o jednom alkoholikovi, ktorý zažil podivnú príhodu. Chybou bol zdĺhavý úvod, málo strašidelné jadro a nedostatočne dôrazný záver. Nebolo za tým nič ďalšie. Nič, čo by čitateľa prinútilo zamyslieť sa.
Pointa ma sklamala. Ale je fakt, že by to nevytrhla ani tá, ktorá sa v mojej čitateľskej predstave javila ako lepšia – že chlapík cestou z opiášu chcípol a stal sa súčasťou toho domu. Prečo to vlastne celé videl? Akože sa treba zamyslieť, či sa mu to celé len nezdalo, lebo bol ožratý?
Napísané bez väčších chýb, ale ako horor slabé. Atmosféra sa na mňa nepreniesla, aj keď zžitie sa s hrdinom bolo možné. Práve za to nadpriemer.
Poviedka tridsiata deviata:
Úvodná veta je dobrá. Okamžite nabudzuje čitateľovu pozornosť a vzbudzuje očakávania, čo to teda nie je v poriadku. Mali by nasledovať ešte aspoň jedna-dve ďalšie, podobne znepokojujúce vety, ale prichádzajú len nedramatické konštatovania. Prvotné vzrušenie postupne odoznieva, aj keď prvá veta stále zostáva v pamäti.
Opis na začiatku je veľmi dobre vizualizovateľný. Kávičkári ako cech zločincov? Skvelé! Opísala by som ich viac hipstersky a našila to na súčasnú trendy mestskú vlnu.
Autor zvolil pre jednu z postáv netradičný neduh. Pritom stále aktuálny. Zaujalo ma to. Len poznámka – ak niekto nemá čuch, je veľmi pravdepodobné, že nemá ani chuť. Dalo sa s tým popracovať viac. Najmä, ak sa jednalo o cech kávičkárov…
Neviem prečo, ale obchodníka Gala som si hneď zvizualizovala ako Krónera v Profesionáloch. Dokonca natoľko, až som v hlave počula jeho hlas hovoriť napísané vety. Bol by z toho fajn film. Ubiehalo to plynulo, veselo a akčne. Mala som dojem, že to bolo azda príliš dlhé, ale vlastne reálne neviem, ktorá z pasáží by sa dala skrátiť. Občasné chybičky boli prehliadnuteľné, i keď jedna hrubica v prídavnom mene množného čísla ma trošku zaskočila. Netipla by som ju do takéhoto textu.
Bolo to milé, vtipné a príjemné fantasy, s pointou v závere. Vysoké hodnotenie.
Poviedka štyridsiata:
Vynikajúce sci-fi s prvkami trileru. Domnienka o ďalších zahraničných reáliách (tentokrát z Londýna), ktoré autori tak radi a často používajú, sa nepotvrdila a aj prvotný chaos v zvláštnej zmeske slovensko-anglických mien sa časom vytratil. Príbeh chlapíka hľadajúceho manželku, ktorá náhle zmizla, bol vzrušujúci, opisy technologicky vyspelých sociálnych sietí, spôsobov identifikácie, či platieb boli popísané pútavo. Príjemne pôsobila aj Prévertova báseň, respektíve ukážka z nej. Pre súčasných poetov možno málo trendy, z pohľadu fajnšmekera azda príliš komerčná, ale zároveň kvalitná a zrozumiteľná pre masy. Ako táto poviedka. Zrozumiteľné a komerčné nemusí automaticky znamenať nekvalitné.
O poviedke nebudem prezrádzať viac, lebo podľa mňa je veľká šanca, že zarezonuje buď v hlavnej pätici, alebo v Cene spoločnosti INTEL pre najlepšiu sci-fi poviedku. A možno aj v oboch.
Poviedka štyridsiata prvá:
Názov dokáže čitateľa nabudiť, aj odradiť. V tomto prípade z titulu sálala predzvesť textu určenému istej skupine v istom čase. Azda najmä vo večerných hodinách. Ja som po poviedke siahla okolo obeda a chvíľu som uvažovala, či ju v danej hodine strávim. Nechcelo sa mi ale preklikávať k ďalšej, nemala som ju v poznámkach z prvého rýchločítania s výkričníkom (to sú tie menej šťastné diela), tak som si povedala, že ju zmáknem.
V poviedke sa vyskytovali slová ako proste, či nakoľko. Proste je nespisovné, ak už, tak prosto, ale radšej vôbec nie. Sú to pomocné a zbytočné slová, ktoré do poviedky nepatria. Zozačiatku by malo byť zo začiatku, nato, na to, a tak. Bolo tam viacero rôznych chýb.
Zvrat v poviedke sa udial akosi neočakávane. V kontraste s pomalším rozbehom a opisom hrdinkinho života bolo jej otehotnenie opísané prirýchlo. Aj záver mi pripadal akýsi odfláknutý.
Ak je text už o takejto téme, má daný názov, čitateľ očakáva, že bude explicitnejší. Napriek motívu sa autor neodvážil a nezabrúsil do vôd sexuálnych opisov. A to bolo zle. V tomto type textu to malo byť. A malo to byť naplno. Popis medzirasového vesmírneho párenia poskytuje široký priestor na rôzne spôsoby uchopenia a spracovania. Autor mal možnosť vybrať si. Napriek tomu sa tejto časti úplne vyhol. Názov zostáva v kontraste s obsahom a vlastne je takmer najodvážnejší z celého textu. To, čo v poviedke malo byť, tam chýba a zostávajú len opisy, ktoré čitateľa síce priblížia k mysleniu hrdinky, ale jej osud im zostane vo finále ľahostajný. Táto postava nemala byť sympoška, ktorá chce byť pochopená. Mala to byť mrcha, ktorú čitateľ nebude mať rád, ale jej rozprávanie bude natoľko vzrušujúce, že bude chcieť vedieť ako dopadla.
Aj po formálnej stránke sa v texte ponúkal priestor na zlepšenie. Priemer.
Poviedka štyridsiata druhá:
„Vyzul si čižmy, kočiš ich vzal, podal mi bič, zoskočil, otvoril dvierka, vnoril sa do voza, ja nasadil som do hlasu Ružu z Texasu, kolesá sa roztočili, vyrazili sme.“ Uf. A v tomto duchu bol celý text len s tým, že v ňom bolo priveľa preklepov a chýb.
Dlhé zložené súvetia, azda skôr súslovia po vzore predošlého príkladu, boli únavné. Stáčanie pozornosti na absurdne nepodstatný fakt je fajn. Pôsobí to humorne a čitateľ je v strehu, čo bude nasledovať. Text sa však číta ťažko. Skoro až zle. Zábavné poňatie nebolo natoľko zábavné, aby som poviedku dočítala, aj keby som nemusela.
Mená mi pripomínali iný vtipný text v súťaži. Ale ten bol lepší.
Táto poviedka je iná liga ako tie, s ktorými má porovnateľné body. Človek, ktorý ho napísal, zjavne umí. Ale text bol plný hlúpych „preklapov“, neoddelených viet, nedotiahnutých myšlienok. Je odfláknutý. Tá humorná a azda aj metaforická absurdnosť sa so mnou akosi minula. Aha, a ešte, dlhé to bolo. Podpriemer.
Poviedka štyridsiata tretia:
Aj toto je podpriemer. Príbeh o stretnutí Janisa (neviem prečo mi pri mene hrdinu stále naskakovalo slovo penis) s vílami bol slabý. No, príbeh, vlastne to bol len opis príhody bez akéhokoľvek konfliktu. Šokujúca pointa mal byť asi poznatok, že víly sú skutočné. Síce bez chýb, ale slabé.
Poviedka štyridsiata štvrtá:
Poviedka o čarodejnici Jane a jej matke, ktoré v Piešťanoch ľuďom kradli životnú energiu, o trhline v Sklenom moste a o obyčajnom chalanovi Ondrejovi, ktorý sa zamotal do niečoho, do čoho sa zamotať nemal, mal šancu zaujať. Utopil sa v nevýraznosti, v nedostatočne dramaticky popísanom súboji a v záverečnom vysvetľovaní. A jo, boli aj nejaké tie chybičky. Priemer.
Poviedka štyridsiata piata:
Názov bol sľubný. Dokonca veľmi sľubný a na poviedku som sa tešila. Po prvej vete bolo jasné, o čom bude. Ale to niekedy nie je na škodu.
V texte je explicitne spomínaný Mečiar, Dzurinda a Fico a v kontraste s tým aj prestížny slovenský denník. Prečo aj to nenapáliť a nenapísať napríklad SME? Keď už zvolím systém, že menujem konkrétne, tak menujem konkrétne vo všetkom.
Líniu so školou by som vyhodila. Frida, šikanujúci chalan a vlastne aj Lea boli len balast a príbeh nikam neposunuli. Spravili síce obraz toho ako chalan žije, ale bolo to zbytočné a navyše to ani nebolo popísané nejak kreatívne alebo zaujímavo. Hlavná línia však perspektívu mala. Zásadný dejový zvrat sa udial v niekoľkých vetách, čitateľ by si ho zaslúžil vychutnať viac.
Situácia v kryte silno pripomínala scény z už spomínanej Kingovej Hmly. Mienka ľudí sa proti hrdinovi obrátila príliš rýchlo, pôsobilo to umelo a nebolo to zdieľateľné.
Dĺžka poviedke uškodila. Bolo to doslova nudné, kopa zbytočných slov, príbeh, ktorý sa mal vyvíjať kamsi inam a mal sa aj inak skončiť. Názov bol na plný počet. Ani nápad nebol zlý. Všetko ostatné už bolo horšie. Priemer.
Foto: Flickr
|
Bez akychkolvek pochybnosti som sa nasiel a chrochtam blahom nad hodnotenim. Dakujem a som rad, ze sa pacilo 🙂
Skvelý rozbor, za ktorý ďakujem a na 60% s ním súhlasím. Určite sa ozvem, a vypýtam si Vaše rady/analýzu. Po bodovaní teda znamená, že až po vyhlásení finalistov?
BTW, posledná veta mala byť TROJ-zmysel 😉
Po bodovaní znamená v septembri, keď budú jasní finalisti.
Trojzmysel? To sa nechám poučiť, lebo neviem, čo si mám pod tým predstaviť.
Aj ja som rada, keď sa mi páči to, čo čítam 🙂
no neviem, ale zozaciatku, nato, nakolko i proste su v slovniku uvedene ako normalne spisovne slova. samozrejme, ak su pouzite ako vsuvky tak je to zle, alebo na nespravnom mieste – trebars veta ako „artefakt pochadzal zozaciatku minuleho storocia“… tam prislovka nema co robit. „neprisiel do prace, nakolko bol chory“ je zle, ale „kazdy pracoval, nakolko vladal“ je v poriadku. ja len aby si niekto nemyslel ze su tieto 4 slova nejakym sposobom „zakazane“… v pripade ze je nato ci zozaciatku prislovka, je pisanie spojeneho ci oddeleneho tvaru vecou vkusu.
„Nakoľko“ je slovo, ktoré sa do poviedky v danom zmysle nehodí. Pri vysvetľovaní, v rámci oficiálnej reči, vysvetľovacieho listu a pod. je OK. V rámci prózy je v danom kontexte nevhodné. „Zozačiatku“ sa javí lepšie použité v zmysle „zo začiatku“ (z koho, z čoho), častica „proste“ sa v hovorovej reči používa pomerne často, ale namiesto nej je správnejšie používať synonymické častice „jednoducho“ a „skrátka“. Ale je lepšie vyhnúť sa aj tým. „Nato“ – v zmysle poukazovania na niečo – na koho, na čo – na to, nie v zmysle synonyma slova „preto“. Nie som slovenčinár, takže širší výklad by dozaista poskytol niekto „študovaný“. Vďaka tomu, že nie som vyštudovaná v tejto oblasti, tak zároveň nepostrehnem množstvo ďalších chýb v textoch, čo je pre súťažiacich svojím spôsobom výhodou a tiež sa môžem viac sústrediť na dej. Tieto veci považujem za nadstavbu, v poviedkach sú častokrát elementárne chyby na úrovni základnej školy. Poviedky hodnotím ako celok, tak, ako zarezonujú so všetkým, čo obnášajú.
Nebola to snaha o horor. Možno čitateľa/porotcu pomýli názov (ani v prihlasovacom formulári nie je vyplnená kategória „horor“). Takže vlastne bola poviedka pochopená správne 🙂 A čitateľsky lepšia pointa bola príliš predvídateľná (4 betareaderi očakávali, že to tak skončí). Predvídateľnosť je u čitateľov neobľúbená a u mňa tiež. Ďakujem za hodnotenie. Bolo očakávané s veeeeeeeeeeľkým napätím.
jasne, takze islo o to ze slova boli pouzite tam, kde podla pravidiel nemohli byt pouzite, ale nie ze dane slova ako take su nespisovne. len som si nevedel predstavit kde nesmie byt „zozaciatku“ a musi byt „zo zaciatku“ – teraz uz viem, trebars „zozaciatku filmu si nic nepamatam“ je zle. cize ked to bol podobny pripad, tak vsetko ok 🙂
OK, potom sa určite ozvem.
Bol tam myslený: 1. drogový brloh, 2. starý mrzút, 3. netvor sám
Aha, takže fantasy. OK. No… vlastne neviem, čo k tomu dodať. Ako horor by téma fungovala asi viac. Samozrejme za predpokladu, že by tak bol poňatý aj záver. Pre mňa bola pointa málo – bez ohľadu na horor, či fantasy. Skrátka ma to nedostalo. Inak žáner mám napísaný v extra tabuľke, kde sú zhrnuté všetky diela, ale nie vždy si popri čítaní konfrontujem čítačku s tabuľkou. Je to zdĺhavé. Z diela by malo byť zrejmé o aký subžáner ide už zo samotného čítania.
Každé slabšie hodnotenie ma mrzí, pretože autor dal do diela (zväčša) určitú snahu a očakávania. (Štyria betareaderi predpokladajú dosť veľkú snahu.) Niekto iný by sa vyjadril inak a dielo by vnímal rozdielne. Možno ťa viac potešia hodnotenia od ostatných porotcov.
Nejaka dalsia indicia k 38cke by nebola, prosim? Diky.
Možno by sa dalo za indíciu považovať to, že v poviedke číslo 38 sa už zjavne jeden autor spoznal 😉
Nie som si istá, či hovoríme o tom istom. Nemám teraz čítačku, takže tú poslednú vetu nemôžem citovať, ale to, že „netvor“ zhorel a „že to bol dobrý oheň“ by som uchopila v zmysle, že to bolo čosi spojené s hrdinom, že netvorom bol vlastne on sám, možno o tom ani nevedel a vystavať zápletku na tejto línii. Zdramatizovať ju. Drogový brloh? Starý mrzút? Neviem… Ale nechcem sa nejak obšírnejšie zamýšľať nad tým, čo ak. Hodnotím to, čo je a podľa toho ako to na mňa po prečítaní vplýva.
Asi hej, len som chcel, aby sme si boli vsetci 100% naistom…:-) Tak teda cakam dalej 😉
Uf, po hodnotení Mareka Kolcuna asi beriem späť výrok o tom, či poviedka 38 je alebo nie je horor 🙂 Nechám to na iných. A tešííííííííím, silno (z hodnotenia porotcov).
Mám jemné podorzenie, že sa „silno tešíiííííííš“ najmä z hodnotenia Mareka 😀 Ale je fajn, že sa tešíš.
A keďže s Marekom máme pomerne odlišné hodnotenia, je pravdepodobné, že tí, ktorí sa tešili po mojom hodnotení budú sklamaní a tí, čo boli sklamaní, budú sklamaní o čosi menej. Ale porotcov je päť, takže ono to vlastne ešte celé môže byť úplne inak.
Ešte pre upresnenie – tým, že si text nezaradil ako horor, tak mu Cena Béla nehrozí. Súťaží totiž v žánri, do ktorého si ho zaradil ty sám.
Ivan Aľakša niekde písal, že zaradenie poviedok občas menia, keď nesúhlasia so zaradením, ktoré určil autora. Ale aj keby to nebola pravda, nevadíííí a beriem to ako fakt. Mám radosť z oboch hodnotení, lebo obe vnímam ako pozitívne.
K 38 – hej, keď je niečo vyslovene mimo žáner, vidno, že sa jedná o omyl, porotcovia môžu navrhnúť zmenu zaradenia textu. Ty sám si sa ohradil proti tomu, že text je horor. A je fakt, že sa dá vnímať aj v rovine fantasy. Možno je to taký žánrový presah. Ale mám teraz zmeniť zaradenie preto, lebo v inom žánri by sa poviedke teoreticky mohlo vodiť lepšie? To si môže povedať aj iný autor, ktorý má v diele hororové prvky, ale súťaží s fantasy poviedkou, len bohužiaľ zistil, že v žánri fantasy je najväčšia konkurencia, tak skúsi šťastie radšej tam, kde je menšia. Je to tenká hranica, treba to posudzovať veľmi individuálne. V tomto prípade dôvod na presun do iného žánru vyslovene nevidím, aj keď ja osobne som pri čítaní text vnímala ako viac-menej hororový.
Neviem, koho presne myslíš tým „oni“, čo „menia zaradenia poviedok, keď nesúhlasia s jeho zaradením.“ Oni“ sú „my“. Teda porotcovia, ktorí čítajú všetky poviedky a môžu tak prísť na to, čo žánrovo nesedí.
Poviedka 39 – Ďakujem za krásne hodnotenie! Urobíme s Jankom Kronerom rozhlasovú hru? 😀
Nó, to by stále za zváženie. Ale ešte lepší by bol ten film. Aj do kina by som na to šla 🙂
136
Heh, dnes som si ju konečne prečítal. Nevidím v tom žiaden škandál, ani porotkyňu bez vkusu, či návrhy na zrušenie Ceny Fantázie. 😛
Jednoducho sto ľudí, sto chutí.
Doba zrejme kdesi pokročila a ja som zamrzol v histórii.
Ako čitateľ som žáner SF proste vyhľadával kvôli inému druhu príbehov a zostal mu verný pre iný druh príbehov.
Je to úplne v poriadku ak sa toto páči, navyše ešte pri baccardi 🙂 .
Ehm… málo kedy sa niečo páči „všetkým“.
joj… malo byť v úvode : 36…
To nebude o dobe. Autorka nepatrí k nastupujúcej generácii a pochybujem, že by bolo cieľom prispôsobiť sa „dobe“. To by skôr dala vymakaný young adult 🙂 Skôr to bude o vkuse a subjektívnych preferenciách a očakávaniach. A je to, samozrejme, úplne relevantné.
V tejto fáze sa k finálovým poviedkam viac ďalej vyjadrovať nebudem. Možno po skončení. Hoci, je to zbytočné, pretože táto fáza je o čitateľoch a porotcovia už svoj priestor na vyšantenie sa mali.
Je samozrejmé a predpokladateľné, že nie všetko zaujme každého. Vo finále je z každého rožku trošku. Je tam symbolická metafora na spoločnosť ovládanú nedôverou, ktorú z minulosti dôverne poznáme, je tam rozprávočka s posolstvom, príbehom a atmosférou, je tam humorná satira (o ktorej som predpokladala, že nemusí sadnúť najmä zarytým a „serióznym“ fanúšikom fantastiky), bude tam brutálny horor o obyčajných ľuďoch a horor s atmosférou a príbehom. Vybrať sa dá podľa vkusu, pretože tentokrát sú poviedky vo finále mimoriadne rozdielne.
Viem si predstaviť niekoľko odlišných variantov finále, z ktorých by som vôbec nebola sklamaná. Viem si predstaviť aj o čosi „lepšie“ kombo. Tieto poviedky mali, okrem iného, ešte aj o trošku viac šťastia.
A ešte pre spresnenie, 36 nie je SF, ale fantasy.
Ok, jasne…
Ja (osobne v skratke na rýchlejšie písanie) SF označujem spoločne ako S scifi a F fantasy žáner – budem dávať väčší pozor. 🙂
A ani nejdem polemizovať o dobe.
Ja to vnímam ako „klasiku“ – staršie spracovanie témy: (http://cs.wikipedia.org/wiki/Ani_sami_bohov%C3%A9) a „experiment“. Súčasnosť : (http://kultura.sme.sk/c/7414016/cena-fantazie-adriana-markovicova-svedectvo-miliducha-grg-neduziveho-vo-veci-konca-angalie.html) pri podobnej téme a nápade.
To staršie – klasickejšie („serióznejšie“ :)) poňatie žánru mi proste sedí viac (napr. minuloročný víťaz cefy).
Och zase zle, som zbrklý :(… Nie serióznejšie poňatie žánru, ale pre „serióznejšieho“ fanúšika.
hm hm tak teraz som zmateny, preco by ta poviedka mala byt fantasy, kde bola nejaka magia ci nadprirodzeno? 🙂 od zaciatku som ju dekodoval ako scifi.
Tento rok súťažilo viacero humorných absurdít. Aj Mačka a motúzik bola jednou z nich. Otázkou je, či sa do názorov netransformujú aj nejaké nenaplnené očakávania a zbytočne neskresľujú dojem.
Mňa bavili všetky z tých dobrých absurdít. Pretože mi je celkom fuk, či ma vtiahne príbeh, atmosféra, posolstvo, humor a nadsázka. Skrátka musí prísť nejaký wow efekt a je mi jedno z ktorej strany sa dostaví. Pri čítaní sa chcem baviť. Samozrejme, neznamená to, že sa musím od smiechu chytať za brucho.
Netvrdím, že vkus porotcov je nespochybniteľný. Čakala som podobné reakcie už keď som bodovala. Najmä pri tomto texte. Len som ich asi čakala z inej strany. Z tej, ktorá absurdity obchádza oblúkom.
Porotcovia mali tú možnosť, tak hodnotili podľa svojho subjektívneho vkusu. Objektívnosť do toho pliesť netreba. Je to mýtus.
Áno, všimla som si na FB, že ktosi tam spomenul Asimova. Ani mi to v tejto súvislosti nedošlo, ale vlastne o to lepšie. Pred súťažou som (s nadsázkou) povedala, že hľadáme nového, slovenského Asimova a ak sa to fakt aspoň čiastočne a v prenesenej forme takto podarilo, chrochtám blahom. A za touto poviedkou stojím na 100% s bacardi, či bez. Je dobrá práve tým, že sa neberie tak vážne.
Pretože charaktery mali nedosiahnuteľné/prehnané schopnosti, pretože sa tam miešalo neskutočné, neznáme, divné s reálnosťou, pretože hlavná myšlienka po dešifrovaní zahŕňala sociálne a spoločenské otázky, bola zasadená do fiktívnej doby bez high-tech, pretože ju tak označila samotná autorka, a tak…
http://sk.wikipedia.org/wiki/Fantasy
Och… Prepána-Jána… NIE!!! 🙂
Preboha, nie – netransformujú sa žiadne očakávania…
Kurnik, keby som sa už vyjadroval podľa nich a nedokázal mať nadhľad – je to so mnou už veľmi zlé… Och, len to nie…
A podľa môjho osobného názoru má oveľa bližšie k sebe Mačka a Motúzik s Dňom, kedy skončil piatok trinásteho. To keď sa chceme nezaujate baviť o podobnostiach, či zaradení k nejakým kategóriám, pre mňa to iste nieje „absurdná satira“ – ani jedno z oboch spomenutých „fantasy“ diel s nádychom humoru.
Ja sa asi musím naozaj akosi naučiť vyjadrovať lepšie svoje myšlienky, vidíš „podpichnutia“ tam, kde ich vôbec nechcem uložiť (napr. Bacardi). (ani som sa nijako podpichovať nechcel)
Neviem, či to z mojich príspevkov srší, že sa snažím spochybňovať rozhodnutia poroty, ale ak áno – je to nedorozumenie a nie je to úmyslom.
Naozaj som len obyčajný čitateľ, čo si nevie udržať „hubu“ na uzde a dáva len svoje postrehy a postoje k verejne prístupným dielam – verejne.
Nevolám po objektivite, nevolám po „vyhovujúcejších“ finalistoch, nič tým nesledujem okrem podelenia sa o názory a následnej možnej vyvolanej diskusii, kde sa dostanem k protinázorom, či iným pohľadom čitateľov.
A nechcem mať ani žiaden pocit zadosťučinenia, keby som sa trafil k väčšine.
Chcem sa iba obohatiť o vedomosti a pohľady bežných čitateľov, hodnotieľov na scéne našej fantastiky.
Áno, možno je to čosi ako prieskum terénu a sondovanie dopytu – priznávam.
No nikoho sa nemienim dotknúť a ani nikomu ublížiť.
Nie som žiadna mienkotvorná osobnosť, len jeden z množstva čitateľov ochotný sa baviť o názoroch na diela.
v tom pripade odporucam radsej anglicku definiciu http://en.wikipedia.org/wiki/Fantasy (je napisala zrozumitelnjsie). a v com boli ich schopnosti nedosiahnutelne alebo prehnane? tie zmysly ktore pouzivali boli uplne ako nase, len inac prerozdelene medzi pohlavia. a „protilatka sposobujuca neplodnost“ hadam znie skor ako chemikalia ci nieco biologicke, nez ako magicky elixir (mozno prave za tym je schovane ono „high-tech“). socialnych a spolocenskych otazok byva scifi hadam plne este viac nez fantasy. ale ok, mozno „speculative fiction“ je lepsi chlievik, kde toto dielko zaradit.
Ále, už to nevykopneš… z toho, čo som čítala, konfrontácie ti v istom zmysle až tak nevadia 🙂 A ani nejaké to (pod)pichnutie 😀
A bez obáv. Z mojej strany je to úplne v pohode.
Taký „jeden z množstva“ tiež až tak nie si. Pokiaľ viem, si „členom“ pomerne širokej skupiny, ktorá sa do súťaže zodpovedne pripravovala spolu.
No vidíš. A mne sa Mačka a motúzik páčila práve z toho istého dôvodu, ako sa mi páčil Miliduch. Kamene minulý rok, to bol total úlet. To je to vplývanie diela na čitateľa. Že nedáva význam samé o sebe, ale až v predstavách čitateľa.
Mayo, ono sa dá takto polemizovať asi o viacerých dielach. Osobne som sa nad tým predtým ani nezamýšľala, lebo mi to tam skrátka prirodzene sadlo. Keď som začala, sadlo to presne z tých dôvodov, ktoré som ti napísala. V čom boli schopnosti prehnané? V tom, že každé pohlavie malo len jeden zmysel. To samo o sebe bolo prehnané. V tomto prípade prehnane poddimenzované. Ako paródia fajn, či? Prehnané bolo aj to, že láska mohla vzniknúť až zlúčením všetkých spolu.
Speculative fiction nie je súťažná kategória a z tých, ktoré sú, to aj pre mňa najviac pasuje do fantasy. Bez ohľadu na fakt, že hodnotíme texty v žánroch, do ktorých si ich zaradili sami autori. Možno by bolo fajn spýtať sa priamo autorky. Predsalen, ako autorka sama najlepšie vysvetlí ako to myslela a nebude sa ani treba dohadovať.
Mimochodom, bola debata o jednom slušnom diele, ktorému príslušnosť v nesprávnom žánri možno o čosi poškodila. A bolo to dielo od mimoriadne povolaného fanúšika fantastiky. Veľmi zainteresovaného. Možno išiel práve podľa podobných kritérií, ale keďže to nie je exaktná veda, pocitovo si nesadol s tými, ktorí hodnotili. Takže tie línie sú možno nejasnejšie, a to ako sa to javí jednému, nemusí sa tak javiť druhému. A tak je to možno aj v tomto prípade ako tvoj subjektívny dojem, ktorý si nesadol (zrejme po viacerých stránkach) s daným dielom.
Heh… Ok, nebojím sa povedať svoj názor – no to nieje to isté ako vyhľadávanie konfrontácie.
A skupina.. ehm… Má vlastnú FB stránku a vlastné diskusie, kde finálové texty rozoberá ako „pracovné“. (ja som zvedavý aj na hlasy zvonka)
Môžem zodpovedne prehlásiť, že skupina má tak rôznorodé názory, ako má porota :).
Nehovoriac o tom, že som v nej najzelenšie a najneskúsenejšie ucho a zas tak veľká nieje, prsty na rukách postačia.
Nakoniec aj niektoré texty, ktoré v skupine prepadli a prepadli aj u Teba som zvozil ešte viac, teda nehájim žiadne skupinové záujmy:). A príprava? kdesi len betareading a niektoré diela sa tam čítali až po odoslaní do súťaže a úplne bez neho.
Ale som rád, že to berieš s nadhľadom a nie – že som nejaký „hejter“, či ako sa to moderne volá.
Uff, sám zisťujem, že akosi menej píšem svoje veci a viac „skúmam“ v poslednom čase „bojové pole“, tak len dúfam, že ma prvotný nováčikovský (komunikačný) ošiaľ čoskoro opustí a nebude toľko (pod)pichnutí.
Snažím sa diskutovať konštruktívne, ak to vyznieva, že niečo sabotujem – to som nikdy nemal v úmysle.
V konečnom dôsledku, aj táto výmena názorov ma obohacuje, takže z toho nemám zlý pocit a to je pre mňa dôležité. A… Som Ti za to vďačný, že sa na Tvojom blogu vyskytla takáto možnosť. pozrieť sa na rovnaké veci rôznymi pohľadmi a porovnávať.
to je pravda, a samozrejme ako organizatori potrebujete diela zaradit a mate pravo vymedzit si vlastne mantinely. iste, linie su nejasne… a zanre sa prekryvaju. argument autorky by som ale nebral za klucovy, ludia casto napisu nieco co ani sami nevedia pomenovat, na to tu mame literarnych vedcov. autorka by nemala vysvetlovat nic, ved to je v protiklade k tomu, co o skodlivosti vysvelovania stale opakujete 🙂 ja som sa neubranil okamzitemu zaradeniu textu do scifi, akonahle sa spomenulo 5 pohlavi (a uz som sa tesil co z toho autor dokaze vytrieskat, nech bol aj mozno trocha inspirovany Asimovom, ked mu nestacili pohlavia tri). aj pri nasich dvoch laska vznika az zlucenim „vsetkych spolu“, takze tam rozdiel nevidim 🙂 tema poviedky mi ako taka sadla, len mi pripadala nedostatocne vyuzita. ano, ako parodia to bolo fajn, len by som od finalovej poviedky cakal viac.
S tým vysvetľovaním – e-e, autor by nemal vysvetľovať nič, keď sa ho nepýtajú. Akonáhle dostane otázku, bolo by fajn, keby na ňu čitateľovi odpovedal.
Úprimne povedané, argumenty zaradenia poviedky v tomto prípade absolútne nespochybňujem. Okrem tých, ktoré som dala ako ukážkové paralely, sa tam dajú nájsť aj iné. Dali by sa azda nájsť aj na sci-fi, ale ako fantasy mi to skrátka aj pocitovo a čitateľsky sedí a keďže to nie je exaktná veda, nemá zmysel spochybňovať to. Keby to bolo zaradené v sci-fi, predpokladám, že by sa podobných otázok vyskytlo viac.
Minulý rok sa diskusia niesla v duchu, či je poviedka s porno scénami fantasy alebo porno. A boli aj také, či je horor niečo, kde nevraždí niečo nadprirodzené. Že ak je to „len“ obyčajný človek, prípadne psychopat, či to náhodou nie je triler, prípadne, kde sú hranice detektívky. Také je to… poprepájané…a občas sú línie len tenké.
A osobne sa domnievam, že táto autorka vedela „čo“ a „prečo“. Nielen „ako“.
OK. A ešte ťa to možno aj trošilililinku baví 😉 A keby aj, tak čo? Je to v pohode.
Pojem hejter je aj na mňa príliš trendy. Ale v zásade tie definície spĺňaš. Podobne ako napríklad ja v pozícii porotcu 🙂
Z tohto pohľadu je možno trošku škoda, že nie je otvorená diskusia na SME. Diskutovali by zrejme aj menej zainteresovaní čitatelia a výmeny názorov by mohli byť ešte o čosi obohacujúcejšie.
Aha a pomino, ale zaregistrovala som otázku (nie od teba), či môžu vypnúť kontextové reklamy v poviedkach. Odpoveď je, že nie. Je to tak z viacerých dôvodov, ktoré nemám prečo spochybňovať a verím, že až natoľko rušivé to nie je. Pokiaľ áno, pri poviedkach je možnosť stiahnutia súboru v pdf, kde sa odkazy nevyskytujú, takže potom odporúčam tento spôsob.
Ou… to bolelo. Ehm, nie som zbehly v modernych vyrazoch, nevedel som presne kto je hejter, nuz som sa v minulosti pytal mladych. Vraj niekto, kto v diskusiach posobi destrukcne a navyse aj uraza diskutujucich a predmet diskusie. Tak som to dnes po Tvojej odpovedi hladal na nete sam a teda, ja sa ako Nenavistnik necitim. Ani z blogujucej poroty kdekolvek inde to tak necitim.
Hmmm, definícia hejtera… to tu ešte nebolo 🙂 Prípadne mrkni sem, pokiaľ plánuješ ísť v tejto otázke natoľko do hĺbky. Je tam o čosi viac významov – http://www.urbandictionary.com/define.php?term=hater.
Slovo je používané v rôznych kontextoch a konotáciách. Zďaleka tam nemusia byť urážky.
Cítim sa stará, keď sa bavím týmto štýlom o význame podobných slov.
Inak, tiež sa za hejterku (v zásade) nepokladám 🙂