O zberateľskej vášni

Mám takú, azda zľahka netypickú záľubu. Neviem, či ju zdieľa ešte niekto ďalší. Hoci, ktovie? Ľudia sú všelijakí…

Pomaly nás začínajú bombardovať tradičné reklamy s kamiónmi naloženými colou, ktoré nezabudnú pripomenúť, že Vianoce už prišli. Fľaša Coca-Coly tento rok oslavuje presne sto rokov. A kedy inokedy by bola vhodnejšia chvíľa priznať, že mám neobvyklé hobby? Hej. Zbieram colové fľaše. Z celého sveta.

Spočiatku to bola len taká, akože popartovo myslená dekorácia do inak sterilnej kuchyne, ktorá sa trendovo označuje ako minimalistická. Pritom bola len nudná. Časom sa vytvorila celkom milá zbierka. Bolo a stále to je najmä vďaka kamarátke, ktorá lieta po celom svete a na moju záľubu pamätá. Niekomu nosí magnetky, posiela pohľadnice a niekomu zas colu, ktorú nikto nikdy nevypije.

Začala som asi pred piatimi rokmi. Nie je to teda až taká dlhá doba. Ani tých fliaš vlastne nemám až tak veľa. Spolu ich je zatiaľ zo dvadsať. Dôležité je, odkiaľ sú a aby každá mala odlišný tvar. V jednej krajine môže byť hneď niekoľko typov fliaš. Z takej Ugandy a z Thajska mám tri, po dve z Nigérie a z Tanzánie. Ďalšie zaujímavé druhy sú z Indonézie, Fiji, z Dubaja a aj z Nórska. A všetky sú iné.
Tvar colovej fľaše vraj kopíruje tvar ženského tela, resp. akéhosi jeho ideálu. Zaujímavé je, že fľaše z Tanzánie sú vysoké a najštíhlejšie. V takej Nigérii sú však colové fľaše vyslovene tučné. Thajské sú zas maličké a Nórska je tak stredne veľká a stredne tučná. Sú teda približne také, aké ženy sa v danej krajine páčia.
Asi najzaujímavejší kúsok je z nigérijského Lagosu. Je to pamätná fľaša z World Cup-u 2014.

Fľaša coly teda ani zďaleka nemá vo svete jednotný vzhľad. Všade je trošku iná. Síce sa vyvíjala počas rokov, ako ukazuje aj tohtoročná reklama na colu, ale nezjednotila sa.

Sranda je, že colu nijak zvlášť neobľubujem. Raz za čas si dám a mám dojem, že rozoznám aj rozdiel medzi slovenskou verziou a tými z Rakúska, či z Čiech. Ale fľaše, ktoré zbieram, zostávajú vždy zásadne plné.