Cena Dominika Tatarku

…písať zavesný na klinci stručnosti neznámym slovenským jazykom… (Oleg Pastier)

Včera o trištvrte na päť som kráčala po koľajách električiek nad Zochovou. Električky tadiaľ už nejaký čas nejazdia a asi tak skoro jazdiť nebudú.
Predomnou išiel pán s transparentom. Nedal sa prečítať, lebo bol ukrytý pod igelitkou s nápisom IKEA (ten transparent). Ani som nevedela, že IKEA má igelitky. Myslela som si, že predávajú len ekologické papierové tašky. Možno ich mali kedysi, dávnejšie. Možno ten pán zbieral igelitky. Alebo si odkladal len tie s nápisom IKEA. Možno bol transparent obalený do zberateľského artiklu. A možno ju mal z niektorej zahraničnej IKEI, ktorá ešte nežije ekologické časy „PO“.
Pán smeroval po Zámockej k hradu. Uvažovala som o pôvode igelitky, o tom, čo sa ukrýva pod ňou a či sa pred parlamentom nechystá dáky spontánny večerný protest.
Pán však vošiel do dverí Pálfyho paláca. Vošla som za ním. Palác ho pohltil aj s transparentom. Zišla som schodíkmi, pod nimi vládol príjemný chaos. Ľudia postávali, zdravili sa, nechávali kabáty usmievavým slečnám. Niektorí sa tvárili tak, akoby vedeli o čom boli Prútené kreslá. Chystal sa 19. ročník odovzdávania Ceny Dominika Tatarku. Výnimočný ročník, pretože Dominik Tatarka sa narodil 14. marca 1913. Dnes by sa dožil sto rokov.

Hneď po príchode som zistila, že je to jedna z akcií, na ktorú nemusíte mať pozvánku. Pojem „sivý holub“ tam nabral iný rozmer, pretože ním mohol byť ktokoľvek. Hríb, Korda, dokonca aj Lasica. Ale ten asi pozvánku mal, keďže bol laureátom za rok 2007. Iste, dá sa predpokladať, že podobne, kultúrno-intelektuálne ladené akcie navštívia len tí, ktorých téma zaujíma a ktorí na nej nejak participujú. Ale poznám aj takých, ktorí si akcie tíško pretrpia kdesi v pozadí, aby ešte pred skončením mohli spraviť rýchly výpad k občerstveniu. V tomto prípade bolo značkové víno lákadlom minimálne pre jedného z prítomných, ktorého som v sále poznala.

Cenu Dominika Tatarku organizuje od roku 2000 Konzervatívny Inštitút Milana Rastislava Štefánika. Politický rozmer, pri tejto kultúrnej príležitosti, však zúčastnení dozaista nechali doma.
Literárna cena, nesie meno Dominika Tatarku preto, lebo okrem toho, že je Tatarka považovaný za vynikajúceho autora, vynikal aj ľudskou a občianskou odvahou. Tak to aspoň povedal Peter Zajac, predstavený ako profesor, predseda poroty a prezident Konzervatívneho Inštitútu. Politické záležitosti sa nevyťahovali. Aspoň nie tie z 21. storočia.
Predošlé ročníky boli zahájené takmer okamžitým vyhlásením víťaza. Keďže bol tento ročník zvláštny najmä storočnicou Dominika Tatarku, malo vyhlasovanie odlišný priebeh.
Z dvoch mladých, usmievavých hostesiek, ktoré veselo debatovali so zúčastnenou spoločenskou elitou, sa v skutočnosti vykľuli dcéry dcéry Dominika Tatarku. Dcéram, spolu s jeho manželkou – Vierou Tatarkovou, ktorá by sa dožila 90-tich rokov, poďakoval Peter Zajac.

Za lauráta posledného ročníka Ceny Dominka Tatarku bol vyhlásený Oleg Pastier. Cena sa udeľuje vždy za knihu, ktorá vyšla v predošlom roku. Pastier ju získal za dielo Za ozvenou tichých hlasov II. Môžeme ju však chápať aj v širsom kontexte, keďže Oleg Pastier bol spolupracovníkom Dominika Tatarku.
Ocenený dostal dva obrazy od Martina Špireca a zástupkyňa Slovenskej pošty mu odovzdala známku, ktorú vydali pri príležitosti storočnice Dominika Tatarku a ktorá bude uvedená práve dnes. Takmer ihneď na to odišla.

Počas tohto večera som sa dozvedela, že Dominik Tatarka mal dlhé, úzke prsty ako huslista a že najdôležitejšia bola jeho virtuózna práca s jazykom. A dozvedela som sa aj to, čo bolo napísané na transparente, o ktorom som uvažovala počas cesty do Pálfyho paláca. Na pódium vystúpil pán, ktorý ho niesol, zdvihol ho a ja som si prečítala písmená PO. Pán bol predstavený ako laureát za rok 2011, monogramista T.D. alias Tóth Dezider. Transparentom poukázal na celú plejádu významu spojenia písmen PO. Dozvedela som sa aj to, že „PO“ patrí v slovníku slovenského jazyka 310 strán. Z P.O. sa nakoniec vykľuli iniciály najnovšieho laureáta Pastiera Olega.

13.3.2013 bol vyhlásený laureát Ceny Dominika Tatarku, aj najnovší pápež. Napriek počtu trinástok v dátume, to bol pre ľudstvo zrejme celkom úspešný deň…