A bude rásť…

Keď už som tá politologička…

– vysoká nezamestnanosť
– zhoršujúce sa ekonomické podmienky
– strata dôvery k politickým vodcom
– upadajúca podpora štandardných politických strán
To nie sú problémy, ktoré nahnali voličskú podporu Kotlebovi. Sú to body, na základe ktorých sa v roku 1933 dostal k moci Adolf Hitler.

Mala som diplomovku o extrémnej pravici a o nacionalistických politických stranách v strednej Európe. Aby to bolo komplexnejšie, porovnávala som ich s etablovanými stranami s dlhšou tradíciou vo Francúzsku, Holandsku, Belgicku a v Rakúsku. Podrobne som študovala ich programy, voličskú základňu, históriu. Bolo to presne pred desiatimi rokmi, o imigrantskej kríze vtedy nikto ani nechyroval a už vtedy bolo jasné, že extrémna pravica porastie. A že porastie aj u nás.

V tom čase sme sa trápili len s SNS a pamätníci si možno ešte spomenú na PSNS. Slota sa vtedy po stopäťdesiaty raz pohádal ešte s Malíkovou. Slovensku to dalo dve, programovo takmer totožné nacionalistické politické strany. Zaujímavé bolo, že na čele druhej z nich stála žena. Voliči extrémnej pravice si totiž extrémne potrpia na silného vodcu. Na chlapáka. Na tatíčka. Na silný, mužský vzor. V súčasnosti je vo Francúzsku silná Le Penová. Domnievam sa však, že stabilný elektorát Národného Frontu by ju neakceptoval nebyť jej otca.
No, ale nazad k nám. Slovenský a český nacionalizmus je obranný. Introvertný. Riadi sa heslom – cudzie nechceme, svoje si nedáme. Maďarský je, naopak, expanzívny. Vyplýva to z historických súvislostí, z toho, že Maďari sú v tomto priestore „cudzí element“ a že sa vlastne stále snažia vyhraniť voči Slovanom okolo seba.

V Holandsku, Belgicku a vo Francúzsku vzrástol vplyv nacionalistických politických strán a extrémnej pravice v súvislosti s postupným vzrastom počtu imigrantov. Pim Fortuyn, výrazná postava holandského nacionalizmu a rakúsky Jörg Haider to už majú za sebou. Po nich sa už v týchto krajinách nevyprofilovali natoľko výrazné extrémne pravicové osobnosti. Nacionalizmus, ako odpoveď na otvorenosť politík jednotlivých krajín tam však, samozrejme, žije naďalej.

Česi sa po našich posledných voľbách obávajú podobného scenára u seba. Možno už zabudli na to, že v 90-tych rokoch mali v parlamente pána Sládka a jeho SPR-RSČ. On bol otvorene označovaný ako fašista a jeho strana za extrémne pravicovú. Takže im stačí vytiahnuť si svoje brvienko…

Politickí komentátori, ktorých politická kvalifikácia znamená, že majú všeobecné volebné právo, krčmoví filozofi a pospolitý ľud teraz húfne hľadajú vinníka. Niekoho, na koho by sa dal hodiť aktuálny stav.
Prečo sú, preboha, v parlamente fašisti? Preto, lebo ich nikto nezakázal, keď bol čas. Lebo sme neliečili chorobu v zárodku a nechali ju prepuknúť. Lebo keď sa páni zdravili Na stráž a vyvesovali si vlaječky, nikto ich nezavrel za propagáciu fašizmu. Preto, lebo rodičia s deťmi nepozerali dokumenty o dvoch svetových vojnách, lebo im nečítali knihy, nevysvetľovali, a preto, lebo u nás v školách neučia Sidney Poitier, Michelle Pfeiffer a Hilary Swank. Preto sa mohlo stať, že v obci Ostrý Grúň, kde sa 21. januára 1945 fašisti dopustili najmasovejšej vraždy spáchanej v priebehu jedného dňa na civilnom obyvateľstve na Slovensku, ĽSNS volilo 17% obyvateľov.
Ale aj tak je tu stále otázka, či by sa to nestalo aj tak. Inde sa to totiž stalo. (Možno v trošku civilizovanejšej forme a nie rovno s pánom v hnedej uniforme, ale reálne s nimi tí „civilizovaní“ aspoň ticho a menej ticho sympatizovali.) Vo Francúzsku, v Holandsku, v Rakúsku… A prišlo to primárne ako dôsledok imigrácie.

Kým náš nacionalizmus, ten, na ktorý sme si už zvykli a ktorý už považujeme za OK, (pretože pán Danko je taký seriózny pánko, nechlastá ako Slota, a vôbec, bez neho sa nepodarí vytvoriť pravicová vláda) je obranný a vyhranený najmä proti Maďarom (homosexuáli, Cigáni, Židia… boli tiež fajn témy), ten zahraničný bol a je najmä proti prisťahovalcom. Klasicky argumentoval braním práce a sociálnych výhod. A teraz bum. Po Maďaroch a Cigáňoch tu máme aj my ďalšiu hrozbu. Imigranti! Moslimovia! Je logické, že so vzrastom tejto tematiky vzrastie aj záujem voličov o politické subjekty, ktoré majú nacionalistickú rétoriku. Ono totiž nie iba ĽSNS, ale napríklad aj SAS a SMER majú v tomto prípade postoje pomerne zhodné.

Na ĽSNS je zaujímavé, že sa prikláňajú k ekonomickej agende Sulíka (tak to aspoň v nedeľu po voľbách v estévečké povedal mladý Kotlebov súputník). Je to pozoruhodné a je to nesystémová črta našej extrémnej pravice. Tej by totiž v ekonomickej oblasti mala byť bližšia ľavicová politika a celkovo silný štát (aj keď je to extrémna pravica). Tak uvidíme, či sa spamätajú a začnú byť svetoví.

Sme ako deti. Treba nas chániť samých pred sebou. ĽSNS sa nemala stať relevatnou politickou stranou. Ale okrem tohto zásahu, ktorý sa azda spraviť dal, aktuálna situácia vinníka nemá. Je dôsledkom čohosi, čo sa začalo už oveľa skôr ako Merkelovej pozvánka do Európy. Je dôsledkom spoločenského vývoja a ľudskej prirodzenosti. (Áno, verím v Hobbesovo Homo homini lupus est, z ktorého následne vznikne Bellum omnium contra omnes.) Imigračná vlna ju len vyeskalovala. A voľby tejto situácii prišli do rany.

foto: flickr